Daňová optimalizácia – slovenské a zahraničné možnosti
Highgate Group
- Publikované
- 20 januára, 2022
Efektívne daňovo optimalizovať dokážu aj dnes nielen veľké nadnárodné giganty ako Google, Facebook alebo Apple, ale aj malé slovenské spoločnosti. Tie dokonca, aby ušetrili aj desiatky percent ročne na daniach alebo odvodoch, v kritickom množstve prípadov nepotrebujú žiadne offshore spoločnosti.
Nie každá daňová optimalizácia je však legálna. Rozmanitosť ekonomického života ako aj komplexnosť právnych predpisov vytvárajú priestor, v ktorom je pre laika náročné vedieť, kedy sa pri daňovej optimalizácií ocitol na trestnoprávnom území. Práve preto je dôležité, aby daňová optimalizácia bola analyzovaná a prípadne navrhovaná nielen z hľadiska daní a účtovníctva, ale aj z právneho a praktického hľadiska.
Naše služby v oblasti daňovej optimalizácie
Pre našich klientov analyzujeme ich podnikanie s cieľom nastaviť ho tak, aby bolo daňovo a odvodov efektívnejšie. V spolupráci s našimi právnikmi a daňovými poradcami vypracúvame pre našich klientov high-level a komplexnejšie daňové analýzy a stanoviská pre účely legálnej daňovej optimalizácie ich podnikania. V oblasti daňovej optimalizácie zabezpečujeme napríklad tieto služby:
- analýza tuzemských (slovenských) možností na daňovú alebo odvodovú optimalizáciu podnikateľov;
- transakčné daňovo-právne poradenstvo;
- poradenstvo v oblasti výberu ideálnej formy podnikania (od úrovne s.r.o. alebo živnosť);
- poradenstvo v oblasti vytvárania lokálnych aj cezhraničných daňových štruktúr;
- analýza existujúcej tuzemskej alebo medzinárodnej štruktúry s ohľadom na súlad s relevantnými slovenskými a medzinárodnými právnymi predpismi;
- praktické poradenstvo pri offshore spoločnostiach;
- poradenstvo pri anonymite vlastníctva;
- poradenstvo v oblasti transferového oceňovania.
Príklady daňovej optimalizácie
Príklad 1: Firma dosiahne zisk. Zisk však nevyplatí spoločníkovi ako dividendu, ale daruje mu ho a vyhne sa tak dani z dividend. Právne predpisy takéto konanie formálne nezakazujú. Môžeme to považovať za:
- legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa dani z dividend);
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane; a poistného.
Príklad 2: Slovák žijúci na Slovensku si založí v Spojených arabských emirátoch spoločnosť, odkiaľ fakturuje služby svojim klientom. Daň v Spojených arabských emirátoch je 0 % a tento Slovák sa združuje viac ako 183 dní roka na Slovensku. Opäť, žiadny právny predpis založenie a využívanie tejto spoločnosti nezakazuje. Môžeme to teda považovať za:
- legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa dani z dividend);
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane; a poistného.
Príklad 3: Podnikateľ podniká prostredníctvom svojej malej obchodnej spoločnosti, ktorá sa venuje IT službám. S cieľom využiť zvýhodnený daňovo-odvodový režim pre živnostníkov si založí živnosť, prostredníctvom ktorej fakturuje marketingové služby svojej spoločnosti. Presúva si tak zisk zo spoločnosti na živnosť. Predpokladajme, že cena za služby je trhová. Môžeme to teda považovať za:
- legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa dani z dividend);
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane; a poistného.
Príklad 4: IT firma má vo svojom tíme 10 ľudí, ktorí pracujú z domu alebo v priestoroch spoločnosti na full time. Z týchto 10 ľudí sú dvaja na trvalý pracovný pomer a 8 sa rozhodli pracovať ako živnostníci, aby mali vyšší čistý príje. Môžeme takúto optimalizáciu považovať za
- legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa dani z dividend);
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane; a poistného.
Príklad 5: Tehotná žena pracuje v spoločnosti svojho známeho. Ten vlastní aj iné spoločnosti. S cieľom zvýšiť si svoju materskú sa dohodnú. že posledné tri mesiace sa zamestná v jeho druhej spoločnosti, kde bude mať aj vyššiu mzdu. Môžeme takúto odvodovú optimalizáciu považovať za
- legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa dani z dividend);
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane; a poistného.
Je daňová optimalizácia trestným činom?
Nie každá daňová optimalizácia je prirodzene nelegálna. Žiaľ, hranica medzi tým, čo je možné považovať za legálnu a nelegálnu optimalizáciu, je často nejasná. Na Slovensku nie je veľa prípadov, ktoré by boli analyzované v tomto kontexte aj z teoretického hľadiska.
Jednou z výnimiek je kauza KTAG Andreja Kisku. Podstatou tohto daňového sporu bolo zahrnutie si nákladov na prezidentské voľby do daňových výdavkov firmy. Tento prípad nie je až tak zaujímavý z hľadiska toho, či dané náklady je možné považovať za daňové výdavky.
Jej pridaná hodnota totiž spočíva hlavne v tom, že daňovú optimalizáciu v danom kontexte vkladá do trestnoprávnej roviny. Ide o relatívne precedentnú vec v podmienkach slovenského daňového práva. Aké komplexné, komplikované a aj nepredvídateľné vie byť daňové právo nám tak táto kauza ukazuje dôsledne.
Kým agresívna daňová optimalizácia predstavuje daňový delikt, pri ktorom podnikateľovi hrozí dodanenie a pokuta, daňový podvod k tomu pridáva navyše aj trestnoprávny rozmer. Ekonomický a právny život je, žiaľ, tak rozmanitý, že nie vždy je jednoznačne možné ku každej ekonomickej kauze prisúdiť miesto iba v jednej z vyššie uvedených množín. A preto sa tieto množiny nepretínajú v jednom bode = podnikateľ (a teda aj jeho trestnoprávna pozícia) je v nejakej miere vystavený svojvoľnosti rozhodovacieho orgánu.
Daňová optimalizácia – pomoc advokáta
Predstavme si, že podnikateľ chce využiť nižšiu sadzbu dane v Maďarsku. Založí si tam firmu odkiaľ fakturuje svojej slovenskej spoločnosti. Presúva zisk z vyššieho daňového pásma do nižšieho. Pokiaľ podnikateľ nechce investovať do relevantného poradcu, vystačí si s internetom a svojim slovenským účtovníkom. Na internete si zistí, že maďarská sadzba dane je 9 % + lokálna daň (údaj z roku 2021), nájde si spoločnosť, ktorá mu maďarskú spoločnosť založí a poskytne sídlo a slovenský účtovník mu faktúry zaúčtuje. Ak do tejto štruktúry zapojí aj relevantného daňového poradcu, zistí, že tento typ prvoplánovej daňovej optimalizácie však má širší rozmer. Vyvstávajú totiž napríklad nasledujúce otázky:
- Nemôže slovenský daňový úrad maďarskú firmu považovať za slovenskú firmu? Ako to riziko eliminovať?
- Vyplatenie dividend z Maďarska podlieha v Maďarsku 15 % zrážkovej dani ? Ako to eliminovať?
- Pravdepodobne sa na podnikateľovu slovenskú spoločnosť vzťahujú pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti (§ 17h zákona o dani z príjmov) Ako to riziko eliminovať?
Advokát do celého kontextu prináša nevyhnutný právny rozmer v situáciách, kde písané právo nedáva jasnú odpoveď. Pri interpretácií využíva súdnu judikatúru, rozbor rôznych výkladov práva (teleologický, gramatický, historický, atď.) ako aj filozofiu a teóriu práva, po ktorých je potrebných siahnuť v nejasných situáciách. Môže ísť napríklad o nasledujúce témy:
- Ak bude mať daňový úrad na celú štruktúru iný názor, spáchal touto štruktúrou podnikateľ trestný čin skrátenia dane a poistného?
- Keďže tzv. CFC pravidlá (§ 51h zákona o dani z príjmov) sa vzťahujú na zahraničné spoločnosti, ktorých efektívne zdanenie je menšie ako 10 % (jedna z podmienok), spadajú do tohto rámca aj maďarské spoločnosti, respektíve je možné maďarské lokálne dane považovať za relevantné pre účely CFC pravidiel?
- Ak daňový úrad vyžaduje od podnikateľa mať v Maďarsku relevantnú prítomnosť (t.j. priestory, zamestnancov, …), je to v súlade so základným právom EÚ – právom usadzovania sa v inej krajine? Môžem sa o toto právo pri štrukturovaní oprieť? V akej miere ma chráni? Naozaj v Maďarsku potrebujem mať prenajaté priestory?
Navyše, s daňovou optimalizáciou treba mať aj relevantné praktické skúsenosti.
Hlavne pri využívaní zahraničných spoločností podnikateľ potrebuje vedieť vopred, aká je napríklad prax bánk, do akej miery funguje výmena informácií, alebo koľko je možné očakávať administratívnych a finančných úskalí (t.j. povinný audit, AML procedúry, onboarding na zahraničných kryptoburzách, atď.).
V Highgate Grouppreto spájame všetky elementy do jednej ucelenej služby. To je podstata prepojenia práva, daní a účtovníctva pod jednou strechou.
Našou úlohou je však aj kultivovať slovenské podnikateľské prostredie. Stále je totiž v ňom badať prvky ranokapitalistického obdobia, ktoré sa prejavujú napríklad vo veľmi agresívnom vnímaní možností pre daňovú optimalizáciu. Ak máme pestovať v spoločnosti zmysel pre právny štát a spoločenskú zodpovednosť, našou úlohou, ako lídra v oblasti daňového práva na Slovensku, jednoducho musí byť poukazovanie na zákonné limity.
Daňová optimalizácia musí byť zákonná, musí vychádzať z relevantných ekonomicko-právnych motívoch a musí byť autentická.
Daňové právo je komplikované
Zákon o dani z príjmov dnes obsahuje približne 100 000 slov. To je približne trikrát viac ako v roku 2004, keď nadobudla účinnosť veľká “Miklošova” daňová reforma. Počet slov v zákone síce na prvý pohľad pôsobí ako bezvýznamná štatistika, avšak čím komplikovanejší je zákon o dani z príjmov, tým viac možností na daňovú optimalizáciu môže poskytovať. A práve preto vedia optimalizovať aj “jednoosobé sročky”.
Daňová optimalizácia musí byť poctivá
Rovnako ako pri indexovaní vyhľadávania na Googli, tak aj daňová optimalizácia dnes musí byť poctivá, reálna a dostatočne uveriteľná na to, aby bola úspešná. Ak aj dosiahne agentúra dočasný úspech aplikovaním nového, neprirodzeného spôsobu zlepšenia vyhľadávania internetovej stránky, je pravdepodobné, že je to len dočasné a Google si s tým poradí.
Rovnako aj v daniach. Nie je možné sa spoliehať na súčasnú prax finančnej správy napríklad pri analyzovaní zložitejších operácií a štruktúr. Premlčacia doba je totiž v niektorých prípadoch až 10 rokov. To sa týka aj kryptomien. Spoločnosť postupne limituje k absolútnej transparentnosti, a preto musí dnes byť daňová optimalizácia postavená na pevných základoch, aby sa tak kvalifikovala do množiny legálnej a legitímnej daňovej optimalizácii.
Ak bude teda tento trend vyzbrojovania finančnej správy pokračovať, daňovníka to môže dobehnúť o niekoľko rokov.
Daňová optimalizácia a zahraničné možnosti
V prípade, ak podnikáte cezhranične, možnosti na optimalizáciu sa rozširujú. Nikdy v histórii nebolo fyzické presúvanie sa osôb a tovarov tak jednoduché ako v súčasnosti. Rovnako nikdy predtým nebolo tak jednoduché poskytovať služby z jedného konca sveta zákazníkovi nachádzajúcemu sa na druhom konci sveta. Vo svete sa stierajú hranice, vzdialenosti sa stávajú relatívnymi a viaceré podnikateľské možnosti stále viac reálnymi. Otvorený svet tak prináša možnosti využívať daňové výhody jednotlivých krajín za účelom optimalizácie daní, toku financií a ochrany majetku.
Medzinárodné daňové predpisy a regulácia sa však neustále menia, pričom narastajúca globalizácia komplikuje zdaňovanie cezhraničných, ale aj vnútroštátnych operácií. Podrobná znalosť tejto regulácie nám umožňuje pre našich klientov v spolupráci s našimi zahraničnými partnermi navrhovať a implementovať účinné a efektívne daňové štruktúry, ktoré spĺňajú aktuálne regulačné požiadavky.
Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@hgold.amcef.com
Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@hgold.amcef.com
Crypto
Peter Varga
peter.varga@hgold.amcef.com