Peter Varga a Anita Péková poskytli Hospodárskym novinám rozhovor k zdaňovaniu kryptomien.

Aj keď bitcoin od začiatku januára stratil takmer štvrtinu zo svojej hodnoty, za posledný rok si stále drží približne 15-percentný zisk. Aj v čase historicky najvyššej inflácie tak stále ponúka zaujímavé výnosy, čo si všimli aj Slováci.

Nielen bitcoin, ale aj ďalšie virtuálne meny si tak nachádzajú miesto v investičnom portfóliu čoraz väčšieho počtu našincov. Rátanie ziskov je síce príjemné, každé euro navyše bežného občana poteší, netreba však zabúdať ani na povinnosti – vrátane tých daňových.

Najmenšie dane

A práve tu nastáva problém. Daňové zaťaženie týchto zárobkov je na Slovensku podľa odborníkov príliš vysoké. Spôsob zdaňovania sa líši podľa toho, či s kryptomenami obchoduje fyzická osoba – bežný človek – alebo právnická osoba – firma.

Z príjmu dosiahnutého po predaji kryptomeny musí fyzická osoba zaplatiť zdravotné odvody vo výške 15 percent a k tomu daň z príjmu 19 až 25 percent v závislosti od výšky daňového základu. Ak človek počas roka zarobí menej ako 37 981,94 eura, platí sadzba 19 percent, ak je zárobok vyšší ako táto suma, platí sadzba 25 percent.

Do základu dane sa však nepočíta iba predaj kryptomeny, ale všetky príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie. Právnická osoba platí daň vo výške 15 alebo 21 percent.

Do úplného kontextu treba možno ešte uviesť, že fyzická osoba stojaca v pozadí takejto právnickej osoby asi raz bude musieť zaplatiť sedempercentnú daň z dividend – prípadne daň z likvidačného zostatku a taktiež prípadné odvodové povinnosti tejto fyzickej osoby.

Aj preto sa natíska otázka zákonnej optimalizácie platenia daní zo ziskov v tejto oblasti. Podľa  daňového advokáta Petra Vargu zo spoločnosti Highgate group existuje hneď niekoľko alternatív. „Keďže radím klientom v oblasti daňovo-právneho poradenstva pri dosahovaní príjmov z krypta, dostávajú sa ku mne aj rôzne inšpirácie a nápady z ich strany. Niektoré sú však viac praktické ako legálne. Napríklad rôzne pôžičkové schémy, zábezpeky, darovania alebo ‘tornáda’,“ uviedol Varga.

Pozor na zákon

Vo všeobecnosti jednotlivé možnosti závisia od možností konkrétneho klienta. „Flexibilitu týchto možností determinuje hlavne veľkosť bohatstva v kryptomenách a akési súkromné nastavenie konkrétneho daňovníka. Ak to zjednoduším, tak čím viac má osoba v kryptomenách, tým väčšie možnosti má na efektívnejšie zdanenie,“ pokračoval Varga s tým, že pokiaľ sa rozprávame o osobách, ktoré majú v kryptomenách maximálne päťciferné sumy, je ponuková listina relatívne strohá.

V praxi sa pri optimalizácii využívajú rôzne zákonné spôsoby. Sú nimi napríklad „presuny“ kryptomien na tuzemské alebo zahraničné právnické osoby, zmeny rezidencií, daňovým motívom poháňané transakcie s kryptomenami, vkladanie do fondov alebo trustov, rozpoznávanie súvisiacich nákladov a podobne.

„Treba si uvedomiť, že u každej osoby je zákonnosť akejkoľvek daňovej optimalizácie potrebné posudzovať osobitne. Nie je totiž možné paušálne tvrdiť, že určitý nástroj je vždy, všade a u každého legálny. Známy nemecký tenista Boris Becker pri zmene svojej daňovej rezidencie spáchal trestný čin, kým Peter Sagan nie,“ doplnila kolegu poradkyňa rovnako zo spoločnosti Highgate group Anita Péková.

Stále však platí, že neexistuje komoditné riešenie. Komplexitu dopĺňajú dynamicky sa rozvíjajúce nové typy príjmov. Už len napríklad pri dnes rozšírenom stakingu, teda uzavretí kryptomien ako depozitu, za čo investor získava odmeny a výhody, je možné badať potenciálne rôzne prístupy k zdaňovaniu v závislosti od technických parametrov predmetného stakingu alebo typy získaných kryptomien.

„Niektoré odkladajú moment zdanenia do predaja získanej kryptomeny, čo je určite lepší daňový režim ako zdaňovať príjmy zo stakingu v čase získania predmetnej kryptomeny,“ uzavrela Péková.