ESOP novela: 5 rôznych výkladov a to sme len na začiatku

Výklad 3: Ak pripustíme možnosť aplikácie výkladu 2, musíme tým pádom pripustiť aj taký výklad, ktorý hovorí, že nadobudnutie podielu za cenu nižšiu ako je trhová cena je od dane oslobodené, ale iba do momentu, kým spoločnosť raz tie prvé dividendy vyplatí (čiže nie je tam obmedzenie iba na ten jeden kalendárny rok). A teda, ak spoločnosť vyplatí dividendy v roku 2050, ESOPista/spoločnosť by museli nepeňažný príjem dodatočne zdaniť. Znie to síce absurdne, ale čo bráni štátu neaplikovať takýto výklad? Kde ESOP novela toto spätné zdaňovanie obmedzuje iba na situácie, ktoré nastanú v tom istom kalendárnom roku? Spoliehať sa na rozumný (eventuálne axiologický) výklad právnych noriem v slovenských podmienkach nemusí byť úplne rozumné. Videli sme to v prípade Andreja Kisku a jeho daňovej kauzy. Mimochodom, ak by vás táto téma zaujímala, dávnejšie som k tomu dal rýchly daňovo-právny exkurz tu (Naozaj spáchal Andrej Kiska ako konateľ KTAG trestný čin?).

Výklad 4: To, čo má byť podľa ESOP novely od dane oslobodené je „zamestnanecká akcia“. To implikuje, že oslobodenie sa aplikuje iba na situácie, ak ESOPista získava takýto podiel zadarmo. ESOP novela totiž nehovorí o oslobodení nepeňažného plnenia nadobudnutého z titulu rozdielu medzi reálnou hodnotu podielu a jeho obstarávacou hodnotou uhradenou zamestnancom. Je dostatočné na oslobodenie hodnoty nepeňažného príjmu použiť argument a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu)?

Výklad 5: ESOP novela nedáva skalopevnú odpoveď ani na sumu príjmu, ktorá má byť od dane oslobodená. Dostupný výklad sa síce snaží interpretovať oslobodenie tak, že oslobodzujú celý príjem (t.j. reálna hodnota podielu) a pre účely ocenenia takto nadobudnutých podielov u ESOPistu sa má použiť ich nominálna hodnota. A takýto výklad je aj e-ratione legis.

Problém však je, že (i) takýmto výkladom vytvárame v ZDP zjavne neprimeranú štrukturálnu nesystémovosť a (ii) odvolávka v ESOP novele na § 25a a iba pri podieloch na SRO nedáva úplne zmysel. Fyzická osoba nepodnikateľ totiž oceňuje nadobudnutý finančný majetok podľa § 8 ods. 5 a nie podľa § 25a ZDP. Takýto výklad e-ratione legis tak predstavuje „pandorinu skrinku“ do „nečitateľnosti“ ZDP. Ak by sme totiž Dostupnému výkladu pripísali správnosť, znamenalo by to, že pri akomkoľvek predaji finančného majetku by sme museli čítať každé jedno ustanovenie ZDP a hľadať v nich špeciálne úpravy k oceneniu finančného majetku. A to je vzhľadom na znenie § 8 ods. 5, písm. a) a § 25a ZDP systematický nonsens. Navyše tento výklad zároveň odporuje teórií zdaňovania, o ktorej som v krátkosti písal v predošlom newslettri).

Ak sa teda na vetnú skladbu ESOP novely pozrieme cez prizmu systematickej metódy výkladu a teórie zdaňovania, od dane by mala byť oslobodená iba nominálna hodnota podielov a nie ich reálna hodnota („nepeňažné plnenie nadobudnuté zamestnancom formou zamestnaneckých akcií ocenených v ich nominálnej hodnote“ – ocenených sa viaže k akciám a určuje výšku oslobodeného nepeňažného plnenia). A v iných obdobným situáciách platí, že rozdiel medzi reálnou hodnotou a takto ocenenou hodnotou sa, aj v zmysle názoru finančnej správy, musí zdaňovať, a teda aj „zodvodňovať“ ako nepeňažný príjem.