Highgate Law & Tax: Nepriznanie odpočtu DPH môže firmu položiť. Vyjadrenie Petra Vargu pre HOSPODÁRSKE NOVINY

Dôvodov na nepriznanie nároku na odpočet DPH je v praxi niekoľko. Štandardne ide o, že subjekt na faktúre dodanie neuskutočnil, nebolo dokázané, že dodanie bolo uskutočnené, došlo k neoprávnenej daňovej výhode alebo došlo k daňovému úniku. Alebo ich kombinácia. Tak či onak, daňové úrady neprimerane často postupujú neuvážene a, čo je horšie, v rozpore s aktuálnou judikatúrou nielen Súdneho dvora EÚ, ale aj slovenských súdov. A kým sa daňový subjekt eventuálne vie domôcť spravodlivosti, rozhodnutie správcu dane je vykonateľné, a teda exekvovateľné. 

Prečo môže mať nepriznanie odpočtu DPH likvidačné dôsledky?

Predstavte si obchodnú spoločnosť, ktorá nakúpi tovar v hodnote 1 000 000 eur + DPH ročne a predá ho následne za 1 100 000 eur + DPH. Hrubá marža tak predstavuje 100 000 eur . Ak by správca dane neuznal tejto spoločnosti nárok na odpočet DPH (t. j. 200 000 eur), išlo by o sumu, ktorá významne prevyšuje sumu hrubej marže. Ak ešte k tomu pripočítame iné náklady spoločnosti, neuznanie nároku na odpočet DPH môže byť pre spoločnosť likvidačné.

Spoločnosť sa síce môže domáhať spravodlivosti na súde, avšak kým o tom rozhodne súd, toto rozhodnutie správcu dane je vo väčšine prípadov exekvovateľné. A to so sebou prináša vo väčších spoločnostiach napríklad straty ratingov voči partnerským spoločnostiam alebo zosplatnenie úverov v banke. A ak v pozadí úveru v banke ručí podnikateľ ako fyzická osoba, za obeť môže padnúť aj súkromný majetok vlastníka spoločnosti.

Aké sú časté pochybenia správcu dane?

V praxi sa stretávame s niekoľkými pochybeniami. Sú to aj jednoduché procesné chyby, ako napríklad podpis na protokole z daňovej kontroly. Na prvý pohľad jednoduché, ale v konečnom dôsledku môžu aj takéto veci vyhrať daňový spor. Zložitejšie a hlavne nebezpečnejšie sú však najmä tieto prešľapy:

Dodávateľ na faktúre dodanie neuskutočnil

Správca dane síce nespochybňuje to, že by sa dodanie neuskutočnilo, ale spochybňuje to, či to dodanie uskutočnil dodávateľ na faktúre. Mal dodávateľ zamestnancov? Ktoré osoby u dodávateľa vykonali dodávku? Ak je predmetom dodania tovar, mal dodávateľ dostatočne veľký sklad? Na aké dlhé obdobie mal tento sklad k dispozícii?

Často sú to požiadavky, ktoré sú objektívne mimo sféry dispozície kontrolovaného daňového subjektu. Ako má daňový subjekt preukázať, či jeho dodávateľ mal v danom čase zamestnancov a disponoval dostatočne veľkým skladom?

Takýto prístup správcu dane je tak v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj Ústavného súdu SR. Dôkazné bremeno daňového subjektu totiž nie je absolútne a takéto požiadavky sú zjavne neprimerané. Pokiaľ správca dane nespochybňuje existenciu dodania, nie je možné nepriznať právo na odpočet DPH len z toho dôvodu, že správcovi dane sa javí, že dodávateľ nedisponoval dostatočnými materiálnymi a personálnymi zložkami alebo že transakcia nedáva správcovi dane ekonomický zmysel. Táto obranná argumentácia je podložená relatívne novými súdnymi rozhodnutiami, a preto v praxi na ňu správcovia dane často neprihliadajú.

Daňový únik alebo daňový podvod

Bežné sú snahy správcu dane zaťažiť zdravý kontrolovaný daňový subjekt podvodným konaním niektorého z dodávateľských alebo odberateľských partnerov v reťazci. Inými slovami, pokiaľ niekto v reťazci nezaplatil DPH, je to práve kontrolovaný daňový subjekt, ktorý akoby mal znášať povinnosť to štátu vykompenzovať.

Aj v tomto prípade je však judikatúra Súdneho dvora EÚ jednoznačná. Správcovi dane totiž nestačí vzniesť pochybnosť o tom, že sa kontrolovaný daňový subjekt mohol zúčastniť na podvodnom konaní. Správca dane musí preukázať túto vedomosť alebo povinnosť kontrolovaného daňového subjektu o tejto skutočnosti vedieť. Tento judikatórny pohľad je dostatočne usadený a mal by byť automaticky aplikovaný správcami dane v daňových konaniach. A pokiaľ nie je, súd by to mal vedieť identifikovať a zrušiť rozhodnutie správcu dane.

Zamieňanie pojmov

Veľmi častým javom je aj zamieňanie pojmov v argumentácií správcu dane. Používanie pojmov „neoprávnená daňová výhoda“ a „daňový únik“ alebo „daňový podvod“ v tom istom zdôvodnení je mätúce. Totiž, v súvislosti s každým z týchto pojmov je spojená iná procesná pozícia kontrolovaného daňového subjektu. Preto, ak správca dane nevie jednoznačne sformulovať svoju argumentačnú líniu, ide o zásah do spravodlivosti konania a kontrolovanému daňovému subjektu je v takom prípade uprené sa efektívne právne brániť. A táto argumentácia môže byť pred súdom úspešná.

Preukázanie, že došlo k dodaniu

Správcovia dane v niektorých konaniach argumentujú, že existencia dodania nebola preukázaná. Dôkazné bremeno v tomto prípade leží na pleciach daňového subjektu. Ten by mal vedieť dokázať, že k dodaniu naozaj došlo. Na druhej strane nemožno od daňového subjektu rozumne očakávať, že toto dôkazné bremeno je absolútne, a takéto preukazovanie musí byť bez dôvodných pochybností. Časté sú nereálne a ťažkopádne požiadavky správcu dane na preukázanie existencie napríklad dodaní služieb detailnými zápisnicami zo stretnutí, protokolmi alebo úradnými záznamami.

Aká by mala byť operatívna preventívna obrana?

Ak sa daňové subjekty chcú vyhnúť nezrovnalostiam v súvislosti s DPH pri daňovej kontrole, jednou z možností je  byť extrémne dôsledný a detailne si overovať svojich dodávateľov a odberateľov. Jednou z hlavných zásad je neobchodovať s podnikateľskými subjektami, u ktorých sú evidované dlžné sumy voči niektorým z orgánov verejnej moci. Zároveň treba byť obozretný pri novo založených obchodných partneroch, pri partneroch s minimálnym základným imaním a pri subjektoch, ktoré nemajú zamestnancov, prípadne vykazujú vysoké obraty. Odporúčame klientom si vždy pri väčších dodaniach overovať dodávateľov, ako aj odberateľov prostredníctvom verejných registrov a zapisovať si tieto informácie do osobitných záznamov. Takéto kroky môžu významne pomôcť v argumentácií v daňových konaniach.  

Aká by mala byť systémová obrana?

Nastavenie správnej korporátnej štruktúry podnikania. To zahŕňa najmä elementy ochrany majetku a hodnôt, ktoré môžu byť ohrozené daňovými konaniami, ako aj ochranu samotných vlastníkov spoločností. Pri takomto štruktúrovaní však treba byť obozretný. Už len v situáciách, keď už nad daňovým subjektom krúži Finančná správa, je napríklad presun majetku a podnikania na inú spoločnosť potrebné riešiť nielen cez optiku transferového oceňovania, právnej odporovateľnosti takýchto presunov, ale aj trestného práva. Preto je dôležité si korporátnu štruktúru podnikania nastavovať vopred.

Celý článok si môžete pozrieť aj tu: