Obrat na účely registrácie DPH – točenie „neDPH firiem“

Zisk spoločnosti X pred zdanením sa tak bude rovnať rozdielu medzi 41 667 EUR a súčtu 1 000 EUR (t.j. „DPH náklady“) a 2 000 EUR (t.j. „neDPH náklady“). Zisk je tak 38 667 EUR. 

Rozdiel v zisku je tak naozaj dramatický. A aj preto sa niektorí podnikatelia snažia vyhýbať platcovstvu DPH. 

Kedy sa ešte oplatí byť neplatcom DPH?

Podnikateľská prax prináša aj iné prípady, kedy sa podnikateľovi oplatí nebyť platcom DPH. Ide o napríklad o tieto situácie: 

SZČO – živnostník platca DPH

Ak sa napríklad SZČO (vrátane živnostníkov) stane platcom DPH, nebude môcť uplatňovať tzv. paušálne výdavky, ktoré podnikateľovi pomáhajú si dramaticky znížiť svoju povinnosť na daň z príjmov. Z hľadiska daňovo-odvodovej efektivity je kľúčový zásah pre SZČO, ktoré nevykazujú veľké reálne náklady so svojim podnikaním. Štandardne ide napríklad o advokátov, účtovníkov alebo iných poradcov. 

Ak sa teda SZČO stane platcom DPH, bude si síce môcť uplatniť odpočet DPH na vstupných dodaniach, ale nebude môcť využiť paušálne výdavky (t.j. v súčasnosti 60% z príjmov, ale maximálne do sumy 20 000 EUR/40 000 EUR ročne).

Jedna firma je platcom DPH a druhá firma je neplatcom DPH

Ešte bežnejším štandardom býva v súčasných podnikateľských reáliách jednoduchá štruktúra, kedy podnikateľ pre podnikateľské účely využíva jednu platcovskú a jednu neplatcovskú spoločnosť. Prostredníctvom tej platcovskej spoločnosti realizuje všetky nákupy s DPH, aby si mohol uplatniť plnohodnotný odpočet DPH. A prostredníctvom neplatcu DPH predáva tovary/služby nezdaniteľným osobám bez DPH. 

Kedy sa ale oplatí byť platcom DPH?

Ak sú klienti zdaniteľnej osoby platcovia DPH, DPH ich štandardne nezaťažuje. Byť platcom DPH je tak pre takéhoto podnikateľa neutrálne. Ale v prípade, ak má tento podnikateľ dodávateľov, ktorí mu fakturujú s DPH, byť platcom DPH s možným odpočtom DPH je pre túto zdaniteľnú osobu bezpochyby ekonomicky výhodné. 

Pri menších spoločnostiach je potreba registrácie na DPH častokrát poháňaná potrebou podnikateľa kúpiť si napríklad auto alebo drahší hardware. Pri takýchto nákupoch totiž platí, že DPH na vstupe si môže odpočítať až do výšky 100 %. 

Je točenie „neDPH“ firiem legálne? Môže to byť aj trestné?

Aj áno, aj nie. Táto otázka ako aj vyššie uvedený prípad so sesterskými spoločnosťami v rámci skupiny „Rekonštrukcia“ môže za určitých okolností napĺňať nielen znaky zneužitia práva, ale aj niektorého z podvodných daňových trestných činov. Na druhej strane, ak je takáto štruktúra postavená na legitímnych základoch (t.j. odôvodniteľná aj inými ako daňovými dôvodmi), je obhájiteľnosť je určite vyššia. 

Každú takúto situáciu je však potrebné vnímať veľmi individuálne. Súdna prax sa javí, že by mohla k tejto téme zaujať agresívnejší prístup a minimálne v rovine interpretácie zneužitia práva aplikovať extenzívnejší výklad. Tým nie je vylúčené, že predmetný prípad nebude považovať za podvodné konanie a nepostúpi to aj na orgány činné v trestnom konaní.  

To by znamenalo, že na vyššie spomenutý prípad sesterských spoločností by sa správca dane mal pozrieť minimálne cez optiku zneužitia práva a požadovať od podnikateľa (pričom nie je jasné, že od ktorého subjektu konkrétne) doplatenie DPH v celej sume počnúc 31. dňom po dni, kedy sa niektorá zo spoločností (pričom nie je jasné, ktorého subjektu by sa to týkalo) správca dane mal minimálne požadovať úhradu DPH zo všetkých dodaní. 

Ako aj vyplýva z vyššie uvedeného príkladu, správcovi dane je v praxi zverená veľmi významná diskrečná právomoc pri rozhodovaní. To vytvára právnu neistotu. Podnikateľ tak nemusí vedieť predvídať správanie správcu dane a prípadne orgánov činných v trestnom konaní. V jednom českom prípade s podobnou faktickou situáciou, ako je prípad skupiny „Rekonštrukcia“, uložil správca dane povinnosť doplatiť DPH spoločníkovi, fyzickej osobe predmetných spoločností. V odbornej právnej reči sa takémuto agresívnemu prístupu hovorí „piercing the corporate veil“.