Peter Varga poskytol ďalší rozhovor o právnej a daňovej úprave kryptomien, tentoraz pre Trend

Slovenské ministerstvo financií minulý rok určilo, že zisky z predaja kryptomien sa musia zdaniť. Aké medzery či problémy má tento zákon? Vie si človek vypočítať čo treba zdaniť?

Aj keď na Slovensku zisky z predaja/zámeny virtuálnych mien sú predmetom dane z príjmov pri akejkoľvek osobe, zákon o dani z príjmov ani zákon o účtovníctve a ani žiadny podzákonný predpis nedávajú jasnejší manuál k tomu, ako presne má daňovník ten zisk vlastne vypočítať a kedy mu vzniká. Napríklad doteraz nevieme akým spôsobom si vieme a či vôbec započítať straty z jednotlivých obchodov. Pri prípadnej daňovej kontrole tak môže byť daňovník vystavený prílišnej svojvoľnosti zo strany daňového úradu, čo je v právnom štáte neakceptovateľný fenomén. Jednoducho zákonodarca, respektíve finančná správa v nejakom metodickom pokyne si musí dať námahu a popísať tie pravidlá hry komplexnejšie.

Vedia sa vôbec daniari dostať k údajom o ziskoch daňovníkov, ak používajú zahraničné platformy na obchodovanie? Sú aktívni v zisťovaní?

Keďže nakladanie s virtuálnymi menami je pre správcu dane ťažko sledovateľné, a to najmä, ak predmetná virtuálna mena nie je transparentne obchodovateľná, existujú teda aj praktické výzvy, či sa vôbec daňové úrady vedia dostať k údajom o potenciálnych ziskoch daňovníkov, pokiaľ tieto meny nepremieňajú do štandardných mien. Pri absencii globálnej platformy na automatickú výmenu informácií sa zdá byť totiž nepravdepodobné, že by slovenské orgány boli aktívne v zapájaní zmluvných partnerov na bilaterálnej báze s cieľom získať údaje o informáciách o zákazníckych účtoch z platforiem ako sú Coinbase, Kraken atď.

Aj príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri jej výmene za inú virtuálnu menu podlieha dani z príjmu

Treba však poznamenať, že rovnako ako to bolo pri daňových a bankových rajoch, táto informačná asymetria je podľa môjho názoru len dočasná.

Ak niekto vyťaží bitcoin nemusí ho zdaniť až dokým ho nepredá?

Áno.

Na Slovensku sa vraj deje emitovanie tokenov cez občianske združenia či nadácie prečo? A je to daňový problém?

Ja to považujem za veľký daňový problém. Ak tie tokeny totiž predstavujú nejaké právo na podkladový tovar alebo službu, tak príjem peňazí od investorov je podľa môjho názoru zdaniteľná aktivita pre účely dane z príjmov ako aj DPH. Napriek tomu však je slovenský právny poriadok pre takúto emisiu tokenov relatívne vyhovujúci, aj keď nechtiac, lebo ponúka zaujímavé právne a daňové štruktúrovanie, ktoré však nemôže byť cez občianske združenia alebo nadácie.

Je problém pri zdanení kryptomien aj rozlíšenie či ide o príležitostnú transakciu alebo opakované obchodovanie? Musia sa zdaniť obe transakcie?

Áno. Ale to nesúvisí s kryptomenami. Rovnaký problém má aj zmrzlinár, ktorý predáva zmrzlinu iba keď je viac ako 30 stupňov. Keď je takých dní v roku 10, je to príležitostný príjem alebo opakované obchodovanie? Tak či onak, obe formy podliehajú dani z príjmov. Uplatňujú sa tam len iné pravidlá na výpočet a rozdielna odvodová povinnosť.

Pomohlo by na Slovensku pri zdanení aj detailnejšie definovanie virtuálnej meny. Ako by to mohlo fungovať?

Definíciu virtuálnej meny ja momentálne nepovažujem za nedostačujúcu.

Ďalšie využitie kryptomien vidia odborníci aj v kolektívnom investovaní, kde budú lákavé cenné papiere znejúce na kryptomeny. Tie by sa mali ako zdaňovať?

Kryptomeny sú globálne. Môže ich lokálna legislatíva, ktorá nie je medzinárodne koordinovaná efektívne regulovať?

Kryptomeny sú globálne. Môže ich lokálna legislatíva ktorá nie je medzinárodne koordinovaná efektívne regulovať?

Problematika virtuálnych mien a blockchainu je nesmierne rôznorodá a vytvorenie nejakej univerzálnej formy regulácie si vyžaduje uchopenie tejto problematiky v celej svojej komplexnosti. Je nepredstaviteľné, aby toto dokázalo Slovensko samostatne a to nie len preto, že na to nemá kapacity. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že viaceré právne oblasti regulujúce oblasť kryptomien dnes nie sú v normotvornej jurisdikcii Slovenska, ale EÚ. Tá však tiež nedokáže toto plnohodnotne zastrešiť. EÚ nemá napríklad mandát na reguláciu značnej časti kolektívneho investovania, cenných papierov, dani z príjmov alebo účtovníctva a prirodzene nemá mandát na riešenie výsostne národných tém ako je oblasť súkromného práva, kam by sme mohli zaradiť napríklad oblasť smart contractov. Inými slovami povedané, kým v USA už majú tému právnej kvalifikácie security tokenov vyriešenú, v Európe si tento pojem definujú členské štáty samostatne. A to je nepriamočiare, a teda neefektívne. EÚ je však aktívna v oblastiach, kde ten mandát od členských štátov získala, a to je napríklad oblasť.