Peter Varga poskytol pre Refresher rozhovor k zdaňovaniu kryptomien na Slovensku

Peter Varga poskytol pre Refresher rozhovor k zdaňovaniu kryptomien na Slovensku. Okrem štandardných tém, ktoré lemujú túto problematiku dlhodobo sa vyjadril aj k možnostiam štátu hľadať a identifikovať daňové podvody ako aj k potenciálnej trestnoprávnej zodpovednosti. Celý rozhovor si môžete prečítať preklikom na tento link alebo nižšie:

Základom je prehľadná evidencia

Každý, kto aktívne obchoduje s digitálnymi aktívami by si mal viesť podrobnú evidenciu každej jednej transakcie a tiež všetkých príjmov, čo zásadne uľahčuje správne naplnenie daňovej povinnosti s nimi spojenej. ,,Mojou radou je aby si všetci, ktorí obchodujú s kryptomenami viedli naozaj podrobné záznamy o všetkých operáciách. Evidovať je potrebné naozaj všetko, hoc by sa suma pohybovala aj na úrovni zisku okolo 10 eur,’’ dodáva Peter Varga, daňový advokát zo spoločnosti Highgate Group a zakladateľ platformy Crypto Tax & Law. Mnoho ľudí si totiž nevedie žiadne záznamy o transakciách a pri tom ich nerobí vôbec málo.

Slovenská legislatíva zatiaľ nepoužíva pojem kryptomeny ale virtuálne meny a ich zdaňovaciu povinnosť definuje podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. ,,Zdaňovacia povinnosť vzniká nie len pri výbere, ale aj pri akomkoľvek nakladaní s kryptoaktívom. Ak som kúpil napríklad Bitcoin za 100 eur a predal za ekvivalent 400 eur, tých 300 eur by som mal zdaniť aj v prípade, že sa peniaze stále nachádzajú vo virtuálnom priestore. Ak ich nezdaním, ide o trestný čin,’’ vysvetľuje Varga. Okrem spomínanej situácie zdaňovacia povinnosť vzniká aj pri výmene virtuálnej meny za majetok, výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.

Daňová povinnosť sa rozlišuje v prípadoch, ak ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Efektívna daňovo odvodová sadzba sa u fyzických osobách pohybuje niekde okolo 30 až 35%. Toto číslo sa skladá z daňovej a odvodovej povinnosti. ,,Nie je to teda tých často spomínaných 39%. Pri právnických osobách je sadzba dane 15% alebo 21%. K tomu je potrebné raz zaplatiť daň z dividend alebo jej ekvivalent‘’ vysvetľuje ďalej Varga a dodáva, že pri častých transakciách je dobré uviesť si obchodovanie s kryptomenami aj ako predmet podnikania.

Predaje z minulosti treba zdaniť tiež

Výnimkou pochopiteľne nie je ani zisk, ktorý vznikol vďaka obchodovaniu s digitálnymi aktívami v minulosti. ,,Pokiaľ som kúpil kryptomeny napríklad pred piatimi rokmi a iba ležia zapadnuté prachom, tak nemusím nikomu nič oznamovať a ani nič zdaňovať. Prvý zdaniteľný moment nastáva prvou konverziou alebo disponovaním a to by sme mali uviesť v daňovom priznaní v nasledujúcom roku,’’ dodáva Varga.

Pri predajoch so ziskom, ktoré teda prebehli napríklad v roku 2018, bolo povinnosťou uviesť ich do daňového priznania podávaného v roku 2019. ,,Keď som tak neurobil, mal by som podať dodatočné daňové priznanie a uviesť to a a následne zaplatiť daň aj s prípadnou pokutou,’’ dodáva. V prípade kryptomien sa netreba spoliehať ani na premlčaciu dobu, ktorá sa v prípadoch medzinárodných transakcií pohybuje aj nad hranicou desiatich rokov a netreba zabúdať ani na to, že pokuta sa zvyšuje každým dňom omeškania.

Platba kryptomenami môže podliehať dvojitému zdaneniu

Nie je ničím neobvyklým, že stále viac prevádzok alebo e-shopov svojich zákazníkov informuje aj o možnosti platby kryptomenami. ,,Ak niekto v dnešnej daňovej a právnej neistote dokáže prijímať kryptomeny za tovar alebo služby, príde mi to nerozumné a myslím, že to pramení z nedostatku vedomostí ohľadne zdaňovacej povinnosti,‘’ vysvetľuje Varga.

Podľa jeho názoru totiž nastáva problém nie len na strane prijímateľa ale aj samotného platiteľa pomocou digitálnych aktív. ,,Ak je cena digitálneho aktíva vyššia v čase keď ním platíme ako bola jeho kúpna cena, mali by sme ten rozdiel zdaniť. Na strane prijímateľa by podľa výkladu aktuálneho zákona malo dôjsť k dvojitému zdaneniu. Najskôr by mal prijímateľ zdaniť hodnotu služby alebo tovaru, a keď sa bude neskôr kryptomeny zbavovať tak zaplatí daň aj vo výške celej predajnej ceny tohto aktíva,’’ vysvetľuje. Zákon o dani z príjmov totiž hovorí, že za predaj kryptomien, ktorý podlieha zdaňovacej povinnosti sa totiž považuje aj jej výmena za tovar alebo službu.

Netreba sa spoliehať na nestíhajúcu legislatívu

Veľmi mylnou a často sa opakujúcou predstavou je, že decentralizovaný svet kryptomien je miestom, kde v podstate štátne orgány jednotlivých krajín nemajú prístup. ,,Ak by finančná správa chcela, dokáže sa aj dnes, keď ešte neplatia nové informačné mechanizmy, dopátrať k informáciám, ktoré vedú centralizované platformy vďaka medzinárodným zmluvám o výmene informácií. Dnes je to zatiaľ štandardne situácia, ktorú by musela inicializovať finančná správa,’’ vysvetľuje Varga.

Omnoho častejšou je situácia, kedy sa peniaze z kryptoaktív konvertujú do hotovosti a majitelia si ich pošlú napríklad na bankový účet alebo nimi zaplatia. Na podobné transakcie môžu upozorniť napríklad samotné banky a to aj v prípade, že sú peniaze posielané na účet v inej krajine. ,,Tu existuje totiž tzv. automatický reporting. Ak máte napríklad účet na Belize, tak sa to finančná správa dozvie. Bude vedieť aký máte zostatok a môže chcieť vedieť , z čoho zostatok vznikol,’’ vysvetľuje Varga a dodáva, že každá transakcia je navyše dohľadateľná aj v rámci blockchain.

Aj keď je súčasná legislatíva pri kryptomenách a ich reguláciách na začiatku a často sa hovorí o to, že im nestíha, na svoje správanie vo svete digitálnych aktív sa treba pozerať aj optikou budúcich rokov. ,,Finančná správa nemusí mať vlažný prístup ku kryptomenám na stálo a tiež viem o situáciách, kedy si napríklad objednala služby súkromných spoločností, ktoré sa venujú trackingu kryptomien,’’ dodáva.

Regulácie chránia spotrebiteľov a postupne budú pribúdať

Internet je miestom, kde sa kreativite medze naozaj nekladú a je preplnený radami ako sa vyhnúť zdaňovaniu príjmov z digitálnych aktív.  ,,Viem o tom, že veľa ľudí sa podobnými radami riadi a v podstate sa spoliehajú na nečinnosť štátu. Nemyslím si, že takto by sme mali postupovať ak chceme vytvárať transparentné a trvalo udržateľné prostredie,‘’ dopĺňa Varga a dodáva, že k kryptomeny sú nový ekonomický priestor, ktorý treba vložiť do už fungujúcich daňových a právnych rámcov. Nie sú totiž paralelný život, kde neplatia existujúce pravidlá.

Podľa Petra Vargu aktuálna situácia na trhu kryptomien v niečom pripomína dopyt po daňových rajoch spred tridsiatich rokov. ,,Postupne sa vytvoril tlak smerujúci k tomu, čo som spomínal, že aj banka z Belize podáva report na Slovensko. Vďaka tomu si dnes bežný podnikateľ nedokáže len tak jednoducho založiť offshore firmu v daňovom raji, pokiaľ nechce vybočiť z legitímnych a prípadne legálnych rámcov,’’ vysvetľuje. Aj vo svete kryptomien budú postupne pribúdať regulácie, ktorým nejde len o kontrolu, ale aj o ochranu spotrebiteľa. Podľa slov hovorcu NBS Petra Majera sa podnikanie v oblasti kryptoaktív čoskoro môže stať regulovanou a dohliadanou činnosťou.

Časť verejnosti však zastáva názor, že svet kryptomien by nemal byť regulovaný. ,,Podľa môjho názoru aj obchodovanie s kryptomenami musí byť v nejakej miere regulované, tak ako každý spoločenský vzťah. Ak Vám niekto ukradne kryptomeny, predsa chcete, aby išiel do väzenia. Nemôžete chcieť, aby kryptomeny boli mimo aspoň nejakého rámca existujúcich spoločenských pravidiel’’ zdôrazňuje Peter Varga.  Od roku 2024 by mala vstúpiť do platnosti regulácia európskej únie MiCA, ktorá reguluje podnikaľov s kryptomenami. ,,Je to regulácia v záujme nás všetkých. Ak niekto bude podnikať s kryptomenami v súlade s touto reguláciou, bude môcť predávať tokeny nie len na Slovensku ale napríklad aj v Rakúsku alebo v Čechách bez toho aby si musel študovať predpisy v konkrétnej krajine ako to tam funguje,’’ vysvetľuje svoj postoj Varga.