Prečo sú daňové kontroly stále strašiakom aj poctivého podnikateľa?

Daňové kontroly sú stále problémom. Hlavne pri podnikateľoch obchodujúcimi s tovarom vie daňová kontrola dokonca až zlikvidovať podnikanie a štatutára/majiteľa uvrhnúť do osobného bankrotu. Akú úlohu v tom hrajú súdy a aká má byť ochrana? Peter Varga sa k tejto téme rozsiahlejšie vyjadril pre Hospodárskej noviny.

V minulosti sme boli svedkami aj takých daňových kontrol, ktoré mali možno za cieľ hájiť záujem ich zadávateľa, a nie právo štátu na spravodlivý výber daní. Aj keď je možné sa domnievať, že táto doba je už za nami, pachuť z daňových kontrol na Slovensku stále ostáva.

Svojvoľnosť daňových úradov

Servisná spoločnosť dodávala služby spoločnostiam v skupine. Na ten účel využívala svojich zamestnancov, ako aj obchodných partnerov (t. j. SZČO a „jednoosobové s. r. o.“). Daňová kontrola bola vykonaná v jednej zo spoločností, ktorej servisná spoločnosť tieto služby poskytovala. Daňový úrad konštatoval, že predmetné služby jej nedodávala táto servisná spoločnosť, ale priamo jej obchodní partneri. Kontrolovanej spoločnosti tak nebol priznaný nárok na odpočet DPH z celej fakturovanej sumy od servisnej spoločnosti, a to napriek tomu, že obsah služieb tvorili aj interné dodania zamestnancov servisnej spoločnosti.

Takáto rozhodovacia činnosť správcu dane je ťažko zdôvodniteľná a pochopiteľná. Právo na odpočet DPH totiž predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH. Od tejto zásady je možné odchýliť sa iba v prípade, ak došlo k zneužitiu práva, alebo k daňovému podvodu. Vo vyššie uvedenom prípade nedošlo k daňovému podvodu (všetci zaplatili DPH) a ani nemohlo dôjsť k zneužitiu práva. K zneužitiu práva môže totiž dôjsť iba vtedy, ak niektorá zo zúčastnených strán získala nejakú daňovú výhodu. V reťazci, kde obchodní partneri ako dodávatelia fakturovali s DPH servisnej spoločnosti a tá fakturovala s DPH kontrolovanej spoločnosti, preto objektívne nemohlo dôjsť k získaniu žiadnej daňovej výhody.

„Nebolo preukázané, že tovar bol dodaný“

Pri tovarových obchodoch je táto svojvoľnosť až štrukturálnym problémom. Ak správca dane neprizná nárok na odpočet DPH, suma odpočtu DPH je často vyššia ako marža daňového subjektu. Ak správca dane kontroluje jeden typ dodávateľského reťazca cez viacero zdaňovacích období (my sme sa stretli až s 13 alebo 36 daňovými kontrolami za sebou), môže to byť pre kontrolovaný subjekt likvidačné. V praxi sú dokonca časté aj také prípady, keď správca dane na jednej strane neprizná nárok na odpočet DPH, na strane druhej však pri tom istom tovare požaduje zaplatenie DPH pri predaji do inej členskej krajiny. Množstvo prípadov správcovia dane odôvodňujú nepreukázaním, že tovar dodala osoba uvedená na faktúre. Samo osebe však takáto pochybnosť správcu dane by nemala byť rozhodujúca. V rámci unesenia dôkazného bremena sa v niektorých prípadoch preukazovania daňový subjekt dostáva až za hranicu toho, čo je v schopnostiach daňového subjektu preukázať. A napriek tomu dôkazné bremeno neprechádza na správcu dane.

Sudcovia nie sú motivovaní priznávať žalobám v daňových konaniach odklad vykonateľnosti, lebo potom musia rozhodnúť do 6 mesiacov

Čo na to súdy?

Práve súdy majú slúžiť na ochranu subjektívnych práv daňových subjektov proti rozhodnutiam finančnej správy. V praxi to, žiaľ, nie je často tak. Už len dĺžka konania je síce v porovnaní s inými súdnymi konaniami vo všeobecnosti kratšia, ale vzhľadom na invazívny charakterov dosahov vykonateľných rozhodnutí finančnej správy neprimeraná.

Rozhodnutia Finančného riaditeľstva sú právoplatné a vykonateľné, ibaže súd rozhodne o odklade ich vykonateľnosti. Sudcovia však nie sú motivovaní priznávať žalobám takýto odkladný účinok. Dôvodom je skutočnosť, že ak sudca odloží vykonateľnosť rozhodnutia správcu dane, je povinný o žalobe rozhodnúť do 6 mesiacov. A to je väčšinou príliš krátky čas.

Táto anomália inak nedávno prijatého Správneho súdneho poriadku tak spôsobuje negatívne aplikačné problémy. Daňové subjekty hlavne v oblasti tovarového podnikania vykonateľnosťou rozhodnutia v lepšom prípade strácajú obchodné pozície (napr.: bankový ranking, ranking pre obchodných partnerov a podobne), v horšom prípade to daňové subjekty likviduje a ich štatutárov vie doviesť do osobného bankrotu.

Ako si v týchto situáciách poradiť?

Prevenciou na viacerých frontoch. Okrem tej základnej prevencie spočívajúcej v dôslednej archivácii dokladov o jednotlivých dodaniach tiež prevenciou v podobe právne bezpečného štruktúrovania podnikania.

Takéto štruktúrovanie zahŕňa najmä ochranu majetku a hodnôt, ktoré môžu byť ohrozené daňovými konaniami, ako aj ochranu samotných vlastníkov spoločností. Pri takomto štrukturovaní však treba byť obozretný. Už len v situáciách, kedy už nad daňovým subjektom krúži finančná správa je napríklad presun majetku a podnikania na inú spoločnosť potrebné riešiť nielen cez optiku transferového oceňovania, ale aj trestného práva.

Klientov je potrebné zastupovať nielen pri daňových kontrolách a následných procesných fázach, ale aj preventívne. To zahŕňa hlavne nastavovanie celkovej štruktúry ich podnikania a ochrany ich majetku. Pokiaľ bude na Slovensku stále nepredvídateľná rozhodovacia prax a súdy nebudú priznávať žalobám odklad vykonateľnosti, iná možnosť asi ani nie je.