Oplatí sa platiť sociálne odvody?

V rámci našich služieb tiež pomáhame klientom znižovať ich daňové a odvodové povinnosti. Snažíme sa im ale vysvetľovať, že daňová optimalizácia nie je iba „o exceli“. Nemôžete si založiť firmu v Bulharsku, alebo na Malte a fakturovať vymyslené služby vašej slovenskej spoločnosti. V tom exceli to síce sedí (sadzba dane je v Bulharsku a na Malte významne nižšia ako na Slovensku), ale nie je to tak celkom legálne. Daňovú optimalizáciu treba riešiť v celej svojej komplexnosti. Nielenže musí sedieť výpočtovo, musí byť aj právne obhájiteľná (alebo aspoň mať potenciál byť obhájiteľná), legitímna a nebyť neprimerane administratíve náročná. A dokonca ani element sociálneho poistenia nie je z hľadiska daňovej optimalizácie pre kritickú časť podnikateľov zanedbateľný aspekt.

Keď sme pred časom u klienta implementovali konverziu niektorých zamestnancov na živnostníkov (viac sme o tejto téme hovorili na našej konferencii: http://reklama-a-dane.sk/), u jedného zo starších zamestnancov s približne priemernou mzdou v hospodárstve sme identifikovali, že neplatiť si sociálne odvody len 1,5 roka znamená nižší dôchodok o 19 EUR/mesačne. Ak počas toho obdobia 1,5 roka bude mať v čistom o 200 EUR viac (jeho brutto mzda bude rovná jeho fakturovanej sume), „zarobí“ 3 600 EUR. Berúc do úvahy priemernú dĺžku života na Slovensku a dôchodkový vek, celková strata takejto konverzie u tohto zamestnanca pri starobnom dôchodku predstavuje sumu 4 104 EUR. A teda, tento konkrétny zamestnanec síce bude mať v čistom o 3 600 EUR viac, svoj celkový dôchodok si však poníži o 4 104 EUR. Samozrejme, tieto čísla sa môžu v čase meniť na jednu aj druhú stranu (napríklad nižšia cena práce, iné paušálne výdavky, vyššia aktuálna dôchodková hodnota), avšak pre potreby tohto článku je takéto statické porovnanie postačujúce.

Daňová optimalizácia

Téma daňovej a odvodovej optimalizácie v súvislosti s vyššie uvedeným príkladom nie je teda len o „exceli“, v ňom si to vie v princípe vypočítať asi každý. Rovnako to nie je iba o doplnení právnika, ktorý má naštudovanú súdnu a administratívnu prax a vie tak efektívne ochrániť zamestnávateľa a zamestnancov pred rizikami nelegálnej práce. Komplexné poradenstvo musí zahŕňať aj zhodnotenie dopadov takýchto opatrení na dávky zo sociálneho poistenia a reguláciu transferového oceňovania (napr.: môžem si vo vlastnej firme vyplácať minimálnu mzdu?). Sale speech on: „U nás to máte všetko pod jednou strechou. A k tomu k nám viete pridať aj účtovníctvo“, sale speech off.

Téma sociálnych odvodov je zahalená rúškom informačného tajomstva. Zákon má nielen veľmi veľa paragrafov, ale aj veľa nezrozumiteľných paragrafov. Demografia a dnešný dôchodkový populizmus nabádajú sa na štát nespoliehať. Informácie z Threemy zasa motivujú sa na ten štát „vykašľať“. Keďže súčasná prax umožňuje spájať platenie sociálnych odvodov s dobrovoľným rozhodnutím fyzickej osoby (legálne ako napríklad dobrovoľné poistenie SZČO, ale aj pololegálne až nelegálne ako napríklad výplata neprimerane nízkej mzdy vo vlastnej firme alebo „zamestnávanie na živnosť“), je otázka, či sa oplatí platiť sociálne odvody, úplne aktuálna.

Aké sú základné dávky zo sociálneho poistenia?

Medzi najzákladnejšie dávky zo sociálneho poistenia patria okrem starobného dôchodku, materské, ošetrovné, dávka z poistenia v nezamestnanosti alebo nemocenské.

   1. Starobný dôchodok

Ak by druhá Ficová vláda nezaviedla minimálny dôchodok, asi by sme mohli tvrdiť, že sociálny systém na Slovensku minimálne v rozsahu výšky starobného dôchodku je postavený na princípe zásluhovosti (čím viac počas života odvádzam, tým vyšší dôchodok mám). Tohtoročné politické kortesačky z dielne SNS (t.j. naviazanie minimálneho dôchodku na priemernú mzdu) jednoznačne potvrdzujú princíp solidarity, ako kľúčového princípu, na ktorom je vyplácanie starobných dôchodkov na Slovensku postavené. Na tom samo o sebe nie je nič zlé, oba princípy (t.j. zásluhovosť aj solidarita) sú legitímne a ani jeden nie je správnejší. Problémom slovenského minimálneho dôchodku a jeho „vylepšenia“ zo strany poslancov SNS je to, že prichádza do nie veľmi uceleného a neutrálneho prostredia. V takomto prostredí totiž podnikateľovi stačí platiť mesačnú brutto mzdu vo výške cca 250 EUR po dobu 30 rokov a má nárok na minimálny dôchodok vo výške 334,3 EUR. Rovnaký nárok má aj podnikateľ – SZČO, ktorý si 30 rokov bude platiť minimálne sociálne odvody. Výška dôchodku u takýchto „prispievateľov“ bude rovnaká ako u zamestnanca, ktorý platil 30 rokov plné odvody (čo je niekoľkonásobne viac) zo mzdy približujúcej sa aktuálnej priemernej mzde. Pokiaľ teda daňové úrady nezačnú kontrolovať „trhovosť“ výšky miezd a odmien podnikateľov vo vlastných firmách a tlačiť na eliminovanie šedej ekonomiky, nielen vysoká odvodová povinnosť na Slovensku, ale aj minimálny dôchodok a iné (ako je uvedené nižšie) nebudú týchto prispievateľov vôbec motivovať vyplácať si vyššie mzdy a odmeny.

   2. Materské

Aj keď nie je možné uprieť snahu tvorcu zákona o sociálnom poistení nastaviť výšku materskej v súlade s princípom zásluhovosti, v praxi je relatívne jednoduché sa pripraviť na materskú tak, aby výška materskej viacnásobne prevyšovala platby za sociálne poistenie. A keďže sociálna poisťovňa nemá právne a ekonomické kapacity, aby efektívne riešila zneužívanie práva poistencov, je to dnes veľmi rozšírená prax.

   3. Ošetrovné

Keďže vznik potreby ošetrovania chorého dieťaťa si človek nevie naplánovať (narozdiel od materskej, kde poistenec vie o čerpaní dávky niekoľko mesiacov vopred), možnosti na kreatívne zneužívanie tejto dávky sú prirodzene limitované. Pri tejto dávke je prítomnosť princípu zásluhovosti veľmi silná. Čím vyššie sumy sociálnych odvodov poistenec odvádza, tým je vyššia aj táto dávka. Výška dávky predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu za rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie je rôzne, v závislosti od typu poistenca. Napríklad zamestnanec s priemernou mzdou má nárok na ošetrovné vo výške 55% svojej mzdy mesačne, rozpočítané na dni. Živnostník, ktorý platí minimálne odvody, má v roku 2019 nárok na ošetrovné vo výške cca 8-9 EUR denne. Doba vyplácania je maximálne 10 kalendárnych dní.

   4. Dávka z poistenia v nezamestnanosti

Keďže dávku z poistenia v nezamestnanosti je možné získať bez ohľadu na to, akou formou skončil pracovnoprávny vzťah poistenca (t.j. mohol skončiť aj dohodou) je azda príznačnejšie túto dávku v kontexte súčasnej ekonomickej situácie na Slovensku označovať ako „sabatikal dávku“. Nárok na ňu má poistenec, ak si platí poistenie v nezamestnanosti viac ako 730 dní v posledných 4 rokoch. Pozor, SZČO poistenie v nezamestnanosti nemajú v základnom balíku poistenia a musia si ho doplniť. Sadzba je 2% z vymeriavacieho základu.

Výška tejto dávky predstavuje 50% z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta z priemeru vymeriavacích základov poistenca za posledné dva roky alebo kratšieho obdobia. Vzhľadom na to, že dĺžka takéhoto štátom plateného sabatikalu je 6 mesiacov a vzhľadom na relatívne flexibilnú úpravu v zákone, je možné aj túto dávku a jej vyplácanie kreatívne zneužiť. U zamestnanca s priemernou mzdou táto dávka môže vyjsť na 550 EUR/mesačne po dobu 6 mesiacov.

   5. Nemocenské

Rovnako ako pri ošetrovnom, aj nemocenská dávka je postavená na princípe zásluhovosti a samo o sebe kreatívne zneužívanie vyplácania tejto dávky je limitované. Výška dávky predstavuje 25% denného vymeriavacieho základu za rozhodujúce obdobie za 1. – 3. deň PN a 55% za 4. a nasledujúce dni PN. Rozhodujúce obdobie je rôzne v závislosti od typu poistenca. Napríklad zamestnanec s priemernou mzdou má nárok na nemocenské vo výške cca 9 EUR denne a 4. dňom cca 18 EUR denne. Živnostník, ktorý platí minimálne odvody má v roku 2019 nárok na nemocenské vo výške cca 4 EUR denne a 4. dňom sa to zvýši na cca 8 EUR denne.

Aký je teda rezultát?

Ak má poistenec právnu alebo praktickú flexibilitu v určení si, či alebo v akej výške bude platiť sociálne odvody a zároveň sú možnosti odpovede zúžené na áno, alebo nie, odpoveď je nie. Neoplatí. Primárnou motiváciou ani nemusí byť to, že poistenec sa vie vo viacerých prípadoch dopracovať k želaným dávkam zo sociálneho poistenia bez toho, aby do systému primerane prispel. Dôležitým dôvodom je podľa mňa aj skutočnosť, že atraktivita dávok, ktorých výšku nie je možné kreatívne zneužiť a sú postavené na princípe zásluhovosti, je veľmi nízka. A je nízka aj vďaka tomu, že kvôli týmto negatívnym externalitám (zneužívanie sociálneho systému s cieľom získať vyššie dávky) sa náklady na sociálne poistenie zvyšujú, čo znemožňuje zvýšiť celkovú atraktivitu dávok sociálneho poistenia.

Vo všeobecnosti toto nie je ani problémom zlého úmyslu štandardných tvorcov zákonov, problém je v rýdzo politických návrhoch, ktoré nielenže nemusia myslieť na štátny rozpočet, ale hlavne sú nekonzistentné a prijímané bez toho, aby sa tvorcovia zamysleli nad širšími súvislosťami. Takéto nekoncepčné návrhy nabúravajú už aj tak krehkú neutralitu právneho poriadku a motivujú tak najmä podnikateľov právo zneužívať. Takto nekoncepčný je aj iný návrh z dielne poslancov SNS – 15 % daň. O tom viac na našej najbližšej konferencii s názvom: „Prináša Dankova 15 % daň nové možnosti pre daňovú optimalizáciu?“

Pre viac informácií o možnostiach legálnej a legitímnej daňovej, či odvodovej optimalizácie nás neváhajte kontaktovať na info@hgold.amcef.com.