Peter Varga prednášal pre advokátske kancelárie a finančné inštitúcie o regulácií krypto aktív

Prednášku organizovalo vydavateľstvo C.H. Beck a uskutočnilo sa v polovici septembra 2022. Tým, že Peter Varga ako poradca spolupracuje so štátnymi orgánmi nielen v oblasti finančnej regulácie, ale aj v oblasti daní, okrem finančnej regulácie sa venoval aj daňovej legislatíve a pohľadu štátu na tému krypto aktív v súčasnosti. 

Regulácia krypto aktív je dnes komplikovanejšia ako sa môže na prvý pohľad zdať. Napriek tomu, že NBS vo viacerých vyjadreniach indikovala nedostatočnú vecnú pôsobnosť existujúcej finančnej regulácie na transakcie a projekty v oblasti krypto aktív, v praxi tomu nemusí byť úplne tak. Ako príklad môžu slúžiť rôzne sprostredkovateľské podnikateľské modely zahrňujúce napríklad aj správu a manažment krypto aktív, ktoré môžu zasahovať do existujúcej regulácie platobných služieb. Problematické sa môže zdať napríklad aj vydávanie niektorých typov „asset referenced tokenov“ alebo „security tokenov“ z hľadiska regulácie kolektívneho investovania alebo cenných papierov a to napriek tomu, že vo všeobecnosti krypto aktíva nie sú považované za cenné papiere a vo veľkej časti ani za finančné nástroje.

Problematickým je aj regulácia poskytovania investičných služieb pri ktorých v niektorých situáciách slovenskí poskytovatelia služieb v oblasti krypto aktív napĺňajú znaky poskytovania regulovaných investičných služieb. Tým sa tak vystavujú aj riziku trestnoprávneho stíhania z trestných činov neoprávneného podnikania a legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Okrem týchto oblastí pri „krypto projektoch“ netreba zabúdať na AML, reguláciu elektronických peňazí alebo bankovú reguláciu (hlavne pri DeFi). V súčasnosti tak nie je možné bez hlbšej analýzy konkrétneho „krypto projektu“ odpovedať jednoznačne na jeho súlad s finančnou reguláciou a súvisiace praktické riziká (hlavne zmrazenie aktív alebo trestné stíhanie). Otázna je tiež angažovanosť NBS v oblasti výkonu dohľadu.

Ešte problematickejšia situácia je v oblasti daní. Pri dani z príjmov vytvára najväčší problém problematika účtovania komplexnejších „krypto projektov“, kde naše postupy účtovania neposkytujú jednoznačné odpovede na viaceré, v praxi často vyskytujúce sa, ekonomické situácie (napríklad ICOs, preceňovanie krypto aktív, DeFi modely, atď.). Problematické je aj riziko dvojitého zdanenia pri nadobúdaní krypto aktív v niektorých transakciách (napríklad obdržane krypta za poskytnutú službu) alebo absencia širšej definície pre krypto aktíva. To má prirodzene hmatateľné dopady na vnímanie vyspelosti našej legislatívy z pohľadu daňovníkov ako aj ich ochotu zosúladiť svoje procesy s aktuálnou legislatívou. V neposlednom rade je v laickej spoločnosti vnímané ako problém zdaňovanie „25+14“ pri predaji krypto aktív. Z pohľadu DPH je situácia obdobná. Niektoré transakcie s krypto aktívami podliehajú DPH a niektoré nie. Viac o tom hovoril Peter Varga na prednáške k DPH a kryptu pre Slovenskú komoru daňových poradcov.