Daňová a odvodová optimalizácia
Na mieru šité poradenstvo pre tuzemskú aj cezhraničnú daňovú optimalizáciu
V čom radíme?
Klientom sa snažíme nastavovať ich podnikanie daňovo a odvodovo efektívne. Optimalizáciou sa však nezaoberáme len pohľadu daní, ale aj z hľadiska právnych výziev a praktických implikácií. Keďže sa tejto téme venujeme dlhodobo a na rôznych frontoch, patrí k ťažiskovým témam aj v rámci našich externých prednášok alebo našich podnikateľských konferenciách a to vrátane na Slovensku najväčšej právnej a daňovej konferencie, ktorú sme mali česť organizovať a prednášať na nej. K tejto téme sa vyjadrujeme v médiách, píšeme články a prednášame alebo organizujeme školenia a webináre.
Vo všeobecnosti platí, že daňová optimalizácia musí byť postavená na reálnych podnikateľských alebo právnych dôvodoch. Jednoducho musí byť „poctivá“, aby bola aj obhájiteľná pred správcom dane alebo súdom. V takom prípade sa kvalifikuje do množiny tzv. legitímnych daňových optimalizácií, ktoré štát nemôže dnes a nebude môcť ani v budúcnosti vnímať ako nesúladné so zákonom. Pokiaľ sa rozhodujete medzi s.r.o. alebo živnosťou, ide o legálnu a legitímnu daňovú optimalizáciu. Rovnako to platí aj v prípade predaja napríklad nákupného centra, kde sa môžete rozhodovať medzi predajom spoločnosti alebo prevodom tzv. podniku. Ide o legálne a legitímne spôsoby manažovania celkovej daňovej a odvodovej povinnosti. Ak by ste sa však rozhodli napríklad prevádzkovať 10 firiem, ktoré nie sú platiteľmi DPH, aby ste sa registrácií na DPH vyhli, ide už o agresívnu daňovú optimalizáciu. A tá za určitých okolností môže mať aj trestnoprávne implikácie. Ak by ste sa napríklad rozhodli založiť si firmu v krajine s nižším daňovým zaťažením a to bez toho, aby ste tam prevádzkovali nejakú činnosť, rovnako to môže mať negatívne daňové a za určitých okolností aj trestnoprávne implikácie.
Klientom v oblasti daňovej a odvodovej optimalizácie pomáhame napríklad v týchto konkrétnych témach:
- Ako zdaňovať príjem z cenných papierov, derivátov alebo nehnuteľností? Aké sú legálne možnosti na zníženie dane?
- Ako sa právne a daňovo efektívne vyplácať z firmy ako spoločník? Aké sú možnosti?
- Je lepšie kúpiť byt /chatu/ cenné papiere ako fyzická alebo právnická osoba?
- Je lepšia živnosť alebo s.r.o.? Ako je to so sociálnymi odvodmi? Je možné fakturovať do vlastnej spoločnosti ako živnostník?
- Škálovanie podnikania do zahraničia, využívanie offshore firiem. Právne a praktické súvislosti;
- Využívanie zvýhodnených daňových režimov na Slovensku (napr.: Patent Box alebo Superodpočet);
- Minimálna odmena vo vlastnej firme a nastavenie dávok zo sociálneho poistenia;
Daňová optimalizácia – cezhraničná
V prípade, ak podnikáte cezhranične, možnosti na optimalizáciu sa rozširujú. Nikdy v histórii nebolo fyzické presúvanie sa osôb a tovarov tak jednoduché ako v súčasnosti. Rovnako nikdy predtým nebolo tak jednoduché poskytovať služby z jedného konca sveta zákazníkovi nachádzajúcemu sa na druhom konci sveta. Vo svete sa stierajú hranice, vzdialenosti sa stávajú relatívnymi a viaceré podnikateľské možnosti stále viac reálnymi. Otvorený svet tak prináša možnosti využívať daňové výhody jednotlivých krajín za účelom optimalizácie daní, toku financií a ochrany majetku.
Medzinárodné daňové predpisy a regulácia sa však neustále menia, pričom narastajúca globalizácia komplikuje zdaňovanie cezhraničných, ale aj vnútroštátnych operácií. Podrobná znalosť tejto regulácie nám umožňuje pre našich klientov v spolupráci s našimi zahraničnými partnermi navrhovať a implementovať účinné a efektívne daňové štruktúry, ktoré spĺňajú aktuálne regulačné požiadavky.
Našim klientom poskytujeme najmä nasledujúce služby v oblasti cezhraničnej daňovej optimalizácie:
- analýza existujúcich štruktúr klienta s ohľadom na aktuálnu daňovú reguláciu a očakávané zmeny;
- analýza existujúcich štruktúr klienta s ohľadom na trestnoprávne riziká;
- možnosti využitia zahraničnej offshore spoločnosti v konkrétnych obchodných situáciách klienta;
- praktické poradenstvo spojené so založením a využívaním offshore spoločnosti.
Pod offshore spoločnosťou nie je možné chápať iba spoločnosť, ktorá bola založená a existuje v jurisdikcii niektorého z karibských ostrovov. Napríklad kritickú časť českých holdingových spoločností, ktoré donedávna často zakladali slovenskí daňoví poradcovia s cieľom vyhnúť sa zdaneniu kapitálových ziskov na Slovensku v prípade úspešného EXITu, je možné považovať za offshore spoločnosti. Dokonca aj nedávny predaj jednej známej slovenskej IT firmy bol realizovaný prostredníctvom offshore spoločnosti. Tou bola v danom prípade rakúska holdingová spoločnosť. Offshore spoločnosť tak nezahŕňa iba spoločnosti z tzv. daňových rajov, ktoré boli založené pre účely zníženia daňovej povinnosti podnikateľa.
Pod offshore spoločnosť je možno hľadať akúkoľvek spoločnosť, ktorá nie je umiestnená v krajine zakladateľa alebo v krajine v ktorej sa reálne vykonávajú funkcie a znášajú riziká spojené s príjmami, ktoré generuje táto offshore spoločnosť. Offshore spoločnosť tak môže byť umiestnená aj v Českej republike, ako aj na Britských panenských ostrovoch. Offshore spoločnosti sa zakladajú aj za účelom dosiahnutia určitej miery anonymity. V nedávnej minulosti bolo bežné skrývať majetok prostredníctvom offshore spoločností s legitímnym cieľom ochrany pred rôznymi záujmovými, prípadne násilným štruktúrami. V Južnej Amerike, ale aj v Rusku alebo na Ukrajine je aj dnes relatívne často v záujme viacerých podnikateľov zatajovať svoje vlastníctvo z dôvodov ochrany svojho života a životov svojich rodinných príslušníkov. Nevýhody majetkovej transparentnosti zažívajú vďaka prístupu verejnosti k účtovným závierkam spoločností aj viacerí podnikatelia na Slovensku.
Je relatívne mnoho prípadov, kedy súčasťou zadania od nášho klienta bolo tiež dosiahnuť väčšiu anonymitu jeho majetkovej dispozície. Dôvody môžu byť rôzne. Od tých nelegitímnych pohnútok súvisiacich hlavne s kriminálnymi aktivitami, je to aj potreba chrániť podnikateľa a jeho rodinu od pozornosti alebo neprimeraných požiadaviek jeho obchodných partnerov alebo zamestnancov. Offshore spoločnosti sa zakladajú aj s úmyslom vyhnúť sa administratívnym alebo regulačným obmedzeniam.
Na Slovensku sa napríklad relatívne často stáva, že obchodný register nefunguje tak, ako mu to prikazuje zákon. Vybavenie podaní mešká aj neprimerane dlhú dobu, a tak vzniká legitímny dopyt po zakladaní spoločností v iných krajinách. Legalizuje to však využitie zvýhodneného daňového režimu v zahraničí? Obdobne je to aj v prípade regulácie. Pokiaľ slovenská alebo európska legislatíva umožňuje podnikateľom podnikať v určitých oblastiach (napr.: obchodník s cennými papiermi alebo fond kolektívneho investovania) iba s regulačnými ťažkosťami, podnikatelia hľadajú flexibilnejšie riešenia offshore.
Slovensko je malá krajina, ktorá prirodzene nemá odbornú infraštruktúru a ani ambíciu vytvárať kryptomenám a súvisiacemu podnikaniu plnohodnotný legislatívny rámec.
Výsledkom tak je právne neisté prostredie, ktoré je nekomfortné hlavne pre väčšie projekty. Je to hlavne kvôli nedostatku predvídateľnosti rozhodovacej činnosti príslušných slovenských orgánov. Aj preto viaceré slovenské projekty v oblasti kryptomien a blockchain uvažujú o presunutie svojej právnej prítomnosti do zahraničia. V takom prípade tak vytvárajú offshore spoločnosti.
Je to legálne?
Môže štát zasahovať do tejto slobody a prinútiť podnikateľov zdaňovať zisky zo zahraničia na Slovensku?
Samo o sebe založenie offshore spoločnosti v akomkoľvek daňovom raji nie je nelegálne. Nelegálnym sa však môže stať jej následné využívanie. V praxi sú stále relatívne časté fiktívne dodania služieb z daňových rajov “back-to-back” cez Holandsko alebo Spojené kráľovstvo slovenskej spoločnosti. Podnikateľ tak vie presunúť zisk z pásma 21 % sadzby dane (Slovensko) do pásma 0 % (daňový raj).
Na druhej strane existujú situácie, kedy využitie spoločnosti sídliacej v krajine s 0 % zdanením môže byť plne zákonné a legitímne. Samo o sebe to, že nejaká krajina nezdaňuje zisky spoločností nemôže byť problematické.
Ako je možné vidieť napríklad pri podslužbách Patent Box a optimalizácie pre IT a vývojové firmy alebo Superodpočet na výskum a vývoj, 0 % efektívnu sadzbu vie daňovník dosiahnuť relatívne jednoducho aj na Slovensku.
V danom prípade je však potrebné takúto offshore spoločnosť využívať z legitímnych dôvodov (napr.: PR, požiadavka investora, lepšie právne prostredie a podobne).
Slovensko postupne prijalo množstvo zákonných úprav, ktoré majú odradiť slovenských podnikateľov od nelegitímneho využívania zahraničných offshore spoločnosti predovšetkým pre účely vyhnutiu sa plateniu daní. Ide napríklad o :
CFC pravidlá pre fyzické osoby
Zmyslom pravidiel je dosiahnuť to, aby fyzická osoba stojaca v pozadí zahraničnej offshore spoločnosti zdaňovala zisky tejto zahraničnej offshore spoločnosti. Viac o tejto téme si môžete pozrieť napríklad vo videu “Oplatí sa vôbec mať dnes offshore firmu? Ak áno, komu a kedy?”. Kritiku Petra Vargu k týmto pravidlám nájdete v článku Moje pripomienky adresované MF SR (CFC pravidlá pre fyzické osoby).
CFC pravidlá pre právnické osoby
Pravdepodobne mnoho daňovníkov nemá úplne vedomosť o existencii tohto inštitútu. Zmyslom týchto pravidiel je docieliť, aby zisk zahraničných offshore spoločností zdaňovala spriaznená slovenská spoločnosť za predpokladu, že zapojenie takejto zahraničnej offshore spoločnosti plynulo z opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú skutočné alebo boli vykonané za účelom získania daňovej výhody.
35 % daň
Niektoré platby uskutočnené slovenskou spoločnosťou do zahraničia podliehajú 35 % zrážke dane na Slovensku. Na druhej strane, niektoré dividendy, príjmy z likvidačného zostatku alebo vyrovnacieho podielu sú predmetom 35 % dane u slovenského príjemcu na Slovensku. Aj preto je napríklad dnes už problematické “len tak” využívať napríklad firmu založenú v Spojených arabských emirátov.
Miesto skutočného vedenia
Správca dane vie na základe analýzy miesta skutočného vedenia spoločnosti prisúdiť zahraničnej spoločnosti slovenskú daňovú rezidenciu a to napriek tomu, že táto spoločnosť je z právneho hľadiska založená a existujúca podľa iného právneho poriadku.
Konečný príjemca
Pri uplatnení zrážkových daní môže správca dane kontrolovať slovenského daňovníka, či skúmal, kto je konečný príjemca vyplácaného príjmu. Cieľom je zabrániť využívaniu nastrčených holdingových spoločností alebo iných prostredníkov.
Transferové oceňovanie
Na Slovensku je vnímanie transferového oceňovania poddimenzované. Smernica OECD o transferovom oceňovaní totiž predpokladá jeho využívanie aj v situáciách, v ktorých by to štandardne daňovník vôbec neočakával. Ide napríklad o rôzne interné reorganizácie a presúvanie aktivít z jednej firmy do druhej. Takéto aktivity by sa totiž mali zdaňovať.
Mnohé ďalšie
Okrem ďalších technických ustanovení, zákony ako aj súdnu prax, pozná aj materiálne nástroje. Ide o rôzne koncepty materiálnej spravodlivosti alebo zneužitia práva na základe ktorých môže správca dane, za určitých okolností, zasiahnuť proti štruktúre, ktorá nijako formálne neodporuje jazykovému výkladu daňových predpisov.
Analýza možnosti využívania offshore spoločnosti v konkrétnom prostredí u konkrétneho klienta nemá obsahovať iba daňové a účtovné elementy. Je potrebné sa na štruktúru pozrieť aj z právneho a praktického hľadiska.
Predstavme si, že podnikateľ chce využiť oslobodenie od dane pri zisku z predaja akcií alebo obchodných podielov na Cypre. Pokiaľ podnikateľ nechce investovať do relevantného poradcu, vystačí si s internetom a svojim slovenským účtovníkom. Na internete si zistí, že Cyprus tieto zisky štandardne nezdaňuje, nájde si spoločnosť, ktorá mu cyperskú spoločnosť založí a poskytne sídlo a slovenský účtovník mu to odobrí.
Ak do tejto štruktúry zapojí aj relevantného daňového poradcu, zistí, že tento typ daňovej optimalizácie však má širší rozmer. Vyvstávajú totiž napríklad nasledujúce otázky:
- Nemôže slovenský daňový úrad cyperskú firmu považovať za slovenskú firmu? Ako to riziko eliminovať?
- Nevzťahujú sa na cyperskú spoločnosť CFC pravidlá pre fyzické alebo právnické osoby?
- Naozaj sa nezdaňujú zisky cyperskej spoločnosti z akejkoľvek dispozície s obchodnými podielmi alebo akciami? Nie sú tam výnimky?
Advokát do celého kontextu prináša nevyhnutný právny rozmer v situáciách, kde písané právo nedáva jasnú odpoveď. Pri interpretácií využíva súdnu judikatúru, rozbor rôznych výkladov práva (teleologický, gramatický, historický, atď.) ako aj filozofiu a teóriu práva po ktorých je potrebných siahnuť v nejasných situáciách. Môže ísť napríklad o nasledujúce témy:
- Ak bude mať daňový úrad na celú štruktúru iný názor, spáchal touto štruktúrou podnikateľ trestný čin skrátenia dane a poistného?
- Ak si cyperská spoločnosť prenajme nejaké priestory, bude to dostatočný “substance” pre účely slovenského daňového práva? Aký je pohľad práva EÚ v kontexte práva na usadenie sa v iných EÚ krajinách?
- Je možné predaj obchodného podielu cez cyperskú spoločnosť považovať za zneužitie práva?
Navyše, s daňovou optimalizáciou treba mať aj relevantné praktické skúsenosti. Môže ísť napríklad aj o tieto aspekty:
- Koľko stojí založenie takej spoločnosti a údržba?
- Aký je trend a čo môžeme v budúcnosti očakávať?
- Je povinný audit spoločnosti (čo značne predraží náklady na administratívu dokladov)?
- Kde je možné si založiť bankový účet?
- Budú mať banky problém s príjmami, ktoré majú svoj zdroj na Slovensku? Ak áno, aké môžu byť konzekvencie?
- Koľko stojí likvidácia takej spoločnosti?
Naše služby v oblasti offshore poradenstva
Našim klientom poskytujeme najmä nasledujúce služby:
- analýza existujúcich štruktúr klienta s ohľadom na aktuálnu daňovú reguláciu a očakávané zmeny;
- analýza existujúcich štruktúr klienta s ohľadom na trestnoprávne riziká;
- možnosti využitia zahraničnej offshore spoločnosti v konkrétnych obchodných situáciách klienta;
- praktické poradenstvo spojené so založením a využívaním offshore spoločnosti.
Pod offshore spoločnosťou nie je možné chápať iba spoločnosť, ktorá bola založená a existuje v jurisdikcii niektorého z karibských ostrovov. Napríklad kritickú časť českých holdingových spoločností, ktoré donedávna často zakladali slovenskí daňoví poradcovia s cieľom vyhnúť sa zdaneniu kapitálových ziskov na Slovensku v prípade úspešného EXITu, je možné považovať za offshore spoločnosti. Dokonca aj nedávny predaj jednej známej slovenskej IT firmy bol realizovaný prostredníctvom offshore spoločnosti. Tou bola v danom prípade rakúska holdingová spoločnosť. Offshore spoločnosť tak nezahŕňa iba spoločnosti z tzv. daňových rajov, ktoré boli založené pre účely zníženia daňovej povinnosti podnikateľa.
Pod offshore spoločnosť je možno hľadať akúkoľvek spoločnosť, ktorá nie je umiestnená v krajine zakladateľa alebo v krajine v ktorej sa reálne vykonávajú funkcie a znášajú riziká spojené s príjmami, ktoré generuje táto offshore spoločnosť. Offshore spoločnosť tak môže byť umiestnená aj v Českej republike, ako aj na Britských panenských ostrovoch. Offshore spoločnosti sa zakladajú aj za účelom dosiahnutia určitej miery anonymity. V nedávnej minulosti bolo bežné skrývať majetok prostredníctvom offshore spoločností s legitímnym cieľom ochrany pred rôznymi záujmovými, prípadne násilným štruktúrami. V Južnej Amerike, ale aj v Rusku alebo na Ukrajine je aj dnes relatívne často v záujme viacerých podnikateľov zatajovať svoje vlastníctvo z dôvodov ochrany svojho života a životov svojich rodinných príslušníkov. Nevýhody majetkovej transparentnosti zažívajú vďaka prístupu verejnosti k účtovným závierkam spoločností aj viacerí podnikatelia na Slovensku.
Je relatívne mnoho prípadov, kedy súčasťou zadania od nášho klienta bolo tiež dosiahnuť väčšiu anonymitu jeho majetkovej dispozície. Dôvody môžu byť rôzne. Od tých nelegitímnych pohnútok súvisiacich hlavne s kriminálnymi aktivitami, je to aj potreba chrániť podnikateľa a jeho rodinu od pozornosti alebo neprimeraných požiadaviek jeho obchodných partnerov alebo zamestnancov. Offshore spoločnosti sa zakladajú aj s úmyslom vyhnúť sa administratívnym alebo regulačným obmedzeniam.
Na Slovensku sa napríklad relatívne často stáva, že obchodný register nefunguje tak, ako mu to prikazuje zákon. Vybavenie podaní mešká aj neprimerane dlhú dobu, a tak vzniká legitímny dopyt po zakladaní spoločností v iných krajinách. Legalizuje to však využitie zvýhodneného daňového režimu v zahraničí? Obdobne je to aj v prípade regulácie. Pokiaľ slovenská alebo európska legislatíva umožňuje podnikateľom podnikať v určitých oblastiach (napr.: obchodník s cennými papiermi alebo fond kolektívneho investovania) iba s regulačnými ťažkosťami, podnikatelia hľadajú flexibilnejšie riešenia offshore.
Slovensko je malá krajina, ktorá prirodzene nemá odbornú infraštruktúru a ani ambíciu vytvárať kryptomenám a súvisiacemu podnikaniu plnohodnotný legislatívny rámec.
Výsledkom tak je právne neisté prostredie, ktoré je nekomfortné hlavne pre väčšie projekty. Je to hlavne kvôli nedostatku predvídateľnosti rozhodovacej činnosti príslušných slovenských orgánov. Aj preto viaceré slovenské projekty v oblasti kryptomien a blockchain uvažujú o presunutie svojej právnej prítomnosti do zahraničia. V takom prípade tak vytvárajú offshore spoločnosti.
Je to legálne?
Môže štát zasahovať do tejto slobody a prinútiť podnikateľov zdaňovať zisky zo zahraničia na Slovensku?
Samo o sebe založenie offshore spoločnosti v akomkoľvek daňovom raji nie je nelegálne. Nelegálnym sa však môže stať jej následné využívanie. V praxi sú stále relatívne časté fiktívne dodania služieb z daňových rajov “back-to-back” cez Holandsko alebo Spojené kráľovstvo slovenskej spoločnosti. Podnikateľ tak vie presunúť zisk z pásma 21 % sadzby dane (Slovensko) do pásma 0 % (daňový raj).
Na druhej strane existujú situácie, kedy využitie spoločnosti sídliacej v krajine s 0 % zdanením môže byť plne zákonné a legitímne. Samo o sebe to, že nejaká krajina nezdaňuje zisky spoločností nemôže byť problematické.
Ako je možné vidieť napríklad pri podslužbách Patent Box a optimalizácie pre IT a vývojové firmy alebo Superodpočet na výskum a vývoj, 0 % efektívnu sadzbu vie daňovník dosiahnuť relatívne jednoducho aj na Slovensku.
V danom prípade je však potrebné takúto offshore spoločnosť využívať z legitímnych dôvodov (napr.: PR, požiadavka investora, lepšie právne prostredie a podobne).
Slovensko postupne prijalo množstvo zákonných úprav, ktoré majú odradiť slovenských podnikateľov od nelegitímneho využívania zahraničných offshore spoločnosti predovšetkým pre účely vyhnutiu sa plateniu daní. Ide napríklad o :
CFC pravidlá pre fyzické osoby
Zmyslom pravidiel je dosiahnuť to, aby fyzická osoba stojaca v pozadí zahraničnej offshore spoločnosti zdaňovala zisky tejto zahraničnej offshore spoločnosti. Viac o tejto téme si môžete pozrieť napríklad vo videu “Oplatí sa vôbec mať dnes offshore firmu? Ak áno, komu a kedy?”. Kritiku Petra Vargu k týmto pravidlám nájdete v článku Moje pripomienky adresované MF SR (CFC pravidlá pre fyzické osoby).
CFC pravidlá pre právnické osoby
Pravdepodobne mnoho daňovníkov nemá úplne vedomosť o existencii tohto inštitútu. Zmyslom týchto pravidiel je docieliť, aby zisk zahraničných offshore spoločností zdaňovala spriaznená slovenská spoločnosť za predpokladu, že zapojenie takejto zahraničnej offshore spoločnosti plynulo z opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú skutočné alebo boli vykonané za účelom získania daňovej výhody.
35 % daň
Niektoré platby uskutočnené slovenskou spoločnosťou do zahraničia podliehajú 35 % zrážke dane na Slovensku. Na druhej strane, niektoré dividendy, príjmy z likvidačného zostatku alebo vyrovnacieho podielu sú predmetom 35 % dane u slovenského príjemcu na Slovensku. Aj preto je napríklad dnes už problematické “len tak” využívať napríklad firmu založenú v Spojených arabských emirátov.
Miesto skutočného vedenia
Správca dane vie na základe analýzy miesta skutočného vedenia spoločnosti prisúdiť zahraničnej spoločnosti slovenskú daňovú rezidenciu a to napriek tomu, že táto spoločnosť je z právneho hľadiska založená a existujúca podľa iného právneho poriadku.
Konečný príjemca
Pri uplatnení zrážkových daní môže správca dane kontrolovať slovenského daňovníka, či skúmal, kto je konečný príjemca vyplácaného príjmu. Cieľom je zabrániť využívaniu nastrčených holdingových spoločností alebo iných prostredníkov.
Transferové oceňovanie
Na Slovensku je vnímanie transferového oceňovania poddimenzované. Smernica OECD o transferovom oceňovaní totiž predpokladá jeho využívanie aj v situáciách, v ktorých by to štandardne daňovník vôbec neočakával. Ide napríklad o rôzne interné reorganizácie a presúvanie aktivít z jednej firmy do druhej. Takéto aktivity by sa totiž mali zdaňovať.
Mnohé ďalšie
Okrem ďalších technických ustanovení, zákony ako aj súdnu prax, pozná aj materiálne nástroje. Ide o rôzne koncepty materiálnej spravodlivosti alebo zneužitia práva na základe ktorých môže správca dane, za určitých okolností, zasiahnuť proti štruktúre, ktorá nijako formálne neodporuje jazykovému výkladu daňových predpisov.
Analýza možnosti využívania offshore spoločnosti v konkrétnom prostredí u konkrétneho klienta nemá obsahovať iba daňové a účtovné elementy. Je potrebné sa na štruktúru pozrieť aj z právneho a praktického hľadiska.
Predstavme si, že podnikateľ chce využiť oslobodenie od dane pri zisku z predaja akcií alebo obchodných podielov na Cypre. Pokiaľ podnikateľ nechce investovať do relevantného poradcu, vystačí si s internetom a svojim slovenským účtovníkom. Na internete si zistí, že Cyprus tieto zisky štandardne nezdaňuje, nájde si spoločnosť, ktorá mu cyperskú spoločnosť založí a poskytne sídlo a slovenský účtovník mu to odobrí.
Ak do tejto štruktúry zapojí aj relevantného daňového poradcu, zistí, že tento typ daňovej optimalizácie však má širší rozmer. Vyvstávajú totiž napríklad nasledujúce otázky:
- Nemôže slovenský daňový úrad cyperskú firmu považovať za slovenskú firmu? Ako to riziko eliminovať?
- Nevzťahujú sa na cyperskú spoločnosť CFC pravidlá pre fyzické alebo právnické osoby?
- Naozaj sa nezdaňujú zisky cyperskej spoločnosti z akejkoľvek dispozície s obchodnými podielmi alebo akciami? Nie sú tam výnimky?
Advokát do celého kontextu prináša nevyhnutný právny rozmer v situáciách, kde písané právo nedáva jasnú odpoveď. Pri interpretácií využíva súdnu judikatúru, rozbor rôznych výkladov práva (teleologický, gramatický, historický, atď.) ako aj filozofiu a teóriu práva po ktorých je potrebných siahnuť v nejasných situáciách. Môže ísť napríklad o nasledujúce témy:
- Ak bude mať daňový úrad na celú štruktúru iný názor, spáchal touto štruktúrou podnikateľ trestný čin skrátenia dane a poistného?
- Ak si cyperská spoločnosť prenajme nejaké priestory, bude to dostatočný “substance” pre účely slovenského daňového práva? Aký je pohľad práva EÚ v kontexte práva na usadenie sa v iných EÚ krajinách?
- Je možné predaj obchodného podielu cez cyperskú spoločnosť považovať za zneužitie práva?
Navyše, s daňovou optimalizáciou treba mať aj relevantné praktické skúsenosti. Môže ísť napríklad aj o tieto aspekty:
- Koľko stojí založenie takej spoločnosti a údržba?
- Aký je trend a čo môžeme v budúcnosti očakávať?
- Je povinný audit spoločnosti (čo značne predraží náklady na administratívu dokladov)?
- Kde je možné si založiť bankový účet?
- Budú mať banky problém s príjmami, ktoré majú svoj zdroj na Slovensku? Ak áno, aké môžu byť konzekvencie?
- Koľko stojí likvidácia takej spoločnosti?
Trestnoprávna zodpovednosť pri daniach
V podmienkach slovenského daňového práva platí, že nie každá nelegálna daňová optimalizácia napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z daňových trestných činov. Obdobne ako pri identifikácií toho, čo je a čo nie je zákonné pri znižovaní daňovej alebo odvodovej povinnosti, ani hranice medzi trestnoprávnou a administratívno právnou dohrou (Daňová optimalizácia – tuzemské a zahraničné možnosti) pri páchaní daňových deliktov nie sú jednoznačne vytýčené.
Slovenské daňové právo žiaľ nepozná veľa prípadov, kedy by sa súdy alebo prokurátora detailnejšie venovali identifikácií presnejších hraníc. Z podnikateľského pohľadu nie je vôbec komfortné nevedieť predvídať sankciu za spáchaný daňový delikt. Trest odňatia slobody (v spojení s trestom prepadnutia majetku) je totiž v tomto kontexte určite najzávažnejším zásahom do ľudskej integrity.
Prípad KTAG Andreja Kisku je prípadom, v ktorom sa môže vidieť kritická časť slovenských podnikateľov. Z pohľadu požiadaviek na právny štát nie je ani tak problematické to, že sa v danom prípadne mohlo jednať o trestný čin skrátenia dane a poistného, ale to, že doterajšia prax správcov dane a orgánov činných v trestnom konaní nijako nenasvedčovala posunutie trestnoprávnej hranice až do tejto úrovne. Tá totiž zasahuje obrovské množstvo podnikateľov, ktorí sú tak v konečnom dôsledku vystavení potenciálnej svojvôli štátu.
Naše služby
Poskytujeme našim klientom komplexné služby v oblasti daňového poradenstva a daňovej optimalizácie (Daňová optimalizácia – tuzemské a zahraničné možnosti). To zahŕňa okrem technického poradenstva aj právne analýzy s dôrazom na analýzy potenciálnych trestnoprávnych rizík.
Tieto služby klienti využívajú štandardne pri týchto obchodno-procesných situáciách:
- pri transakčnom poradenstve, ktorého súčasťou je aj daňové poradenstvo;
- pri posudzovaní už existujúcej daňovo-právnej štruktúry;
- pri nastavovaní podnikania klienta s dôrazom na daňovo – odvodovú efektivitu;
- pri zastupovaní klienta pred správcom dane alebo súdmi.
Príklady z praxe
Príklad 1: Firma dosiahne zisk. Zisk však nevyplatí spoločníkovi ako dividendu, ale daruje mu ho a vyhne sa tak dani z dividend. Právne predpisy takéto konanie formálne nezakazujú. Môžeme to považovať za:
- legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa dani z dividend);
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane a poistného.
Príklad 2: Známy športovec sa presťahuje do Monaka a stane sa tak monackým daňovým rezidentom. Veľkú časť roka ale trávi na Slovensku na rôznych marketingových podujatiach, pričom prespáva vo svojom bratislavskom byte alebo v hoteloch. Ak neplatí dane zo svojich celosvetových príjmov na Slovensku, jedná sa o
- legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa slovenským daniam);
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane a poistného.
Príklad 3: Podnikateľ si kúpil rodinné auto pri ktorom si odpočítal 100 % DPH a odpisy automobilu považuje 100 % za daňové výdavky. Auto však využíva výlučne na rodinné presuny. Ide o
- legálnu daňovú optimalizáciu;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane a poistného.
Príklad 4: Podnikateľ je vlastníkom dvoch obchodných spoločností. Pred koncom kalendárneho roka vychádzali predbežné výsledky tak, že jedna obchodná spoločnosť mala dosiahnuť zisk 1 000 a druhá stratu 500. Podnikateľ sa preto rozhodol vystaviť faktúru v sume 400 zo stratovej spoločnosti na spoločnosť ziskovú na marketingové služby. Znížil si tak svoju daňovú povinnosť. Ide o
- legálnu daňovú optimalizáciu;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane a poistného.
Príklad 5: Podnikateľ si založil spoločnosť na niektorom z karibských ostrovov s 0 % sadzbou dane a z ktorej fakturuje svoje IT služby slovenským klientom. Podnikateľ sa však pri výkone služieb nachádza najmä na Slovensku. Ide o:
- legálnu daňovú optimalizáciu;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
- nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane a poistného.
Čo je to Patent Box
Vďaka Patent Boxu môžu IT firmy, ktoré vyvíjajú softvér a iné R&D firmy, ktoré vyvíjajú rôzne vynálezy a technické riešenia platiť dane z príjmov na Slovensku aj pri sadzbe 10,5 %. Ak chcú napríklad slovenské IT firmy platiť nižšie dane, nemusia tak vymýšľať zložité a administratívne náročné cezhraničné riešenia.
Peter Varga vo svojom článku „Aj Slovensko vie byť daňovým rajom!“ pozitívne okomentoval snahy Slovenska aj vďaka Patent Boxu konkurovať iným zvýhodneným daňovým režimom v Európe. Ale práve Patent Box priniesol významný nástroj legálnej a legitímnej daňovej optimalizácie predovšetkým pre slovenské IT firmy. Aj keď relatívne oneskorene, Slovensko sa inšpirovalo inými IP Box režimami, s ktorými už relatívne dlhú dobu iné krajiny v Európe priťahujú pridanú hodnotu na ich územie.
Patent Box oslobodzuje od dane z príjmov až 50 % ziskov, ktoré daňovník dosiahne z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie:
- vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom;
- počítačového programu, ktorý je výsledkom vývoja vykonávaného daňovníkom;
Patent Box rovnako umožňuje využiť toto oslobodenie od dane z príjmov aj daňovníkom, ktorí majú príjmy z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom.
Patent box je nový nástroj na podporu výskumu a vývoja na Slovensku, ktorý umožňuje oslobodiť výnosy plynúce z poskytnutia nehmotných aktív (tzv. licenčné príjmy) a príjmy z predaja výrobkov, na ktorých výrobu sa využíva patent alebo úžitkový vzor, od dane z príjmov právnických osôb, a to až do výšky 50 % týchto výnosov. Inými slovami, ak slovenská spoločnosť správne účtuje a splní aj iné podmienky, môže sa kvalifikovať na benefit v podobe zdaňovania ziskov pri sadzbe 10,5 % namiesto štandardných 21 %.
Patent Box tak oslobodzuje od dane z príjmov až 50 % ziskov, ktoré daňovník dosiahne z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie:
- vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom;
- počítačového programu , ktorý je výsledkom vývoja vykonávaného daňovníkom;
Patent Box rovnako umožňuje využiť toto oslobodenie od dane z príjmov aj daňovníkom, ktorí majú príjmy z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom.
Daňovník môže prostredníctvom Patent Boxu dosiahnuť efektívnu sadzbu dane na úrovni 10,5 %. Keďže Patent Box často pre klientov kombinujeme so Superodpočtom (Superodpočet na výskum a vývoj), efektívne zdanenie tak môže byť niekoľko rokov 0 %.
Predstavme si situáciu, že IT firma uskutočňuje experimentálny vývoj po dokončení ktorého má príjmy z licencií. Predpokladajme, že firma bude evidovať výnosy a náklady ako je uvedené v tabuľke (sumy sú v EUR):
| ROK | 2021 | 2022 | 2023 | 2024 | 2025 | 2026 | 2027 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Výnosy z predaja licencií | 0 | 0 | 200 000 | 500 000 | 750 000 | 1 000 000 | 1 200 000 |
| Relevantné náklady na R&D | 250 000 | 250 000 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
| Odpisy | 0 | 0 | 100 000 | 100 000 | 100 000 | 100 000 | 100 000 |
| Ostatné náklady | 25 000 | 50 000 | 75 000 | 100 000 | 125 000 | 150 000 | 175 000 |
| Zisk | 25 000 (strata) | 50 000 (strata) | 25 000 | 300 000 | 525 000 | 850 000 | 925 000 |
| Superodpočet | 625 000 | 625 000 | 12 500 | 150 000 | 262 500 | 425 000 | 400 000 |
| Daň | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 13 125 |
| Efektívna sadzba | 0 % | 0 % | 0 % | 0 % | 0 % | 0 % | 1,4 % |
Základným predpokladom je vykonávanie výskumno vývojových aktivít a správne účtovanie o nich. Vychádzajúc zo skúseností hlavne z kontrol účtovníctiev mladých IT spoločností sme zaznamenali viacero prípadov, kedy takéto spoločnosti o vývoji softvérov nesprávne účtovali. Nielenže sa tým dopúšťali deliktov na úseku zákona o účtovníctva za čo im hrozí pokuta do výšky 2 % hodnoty aktív, nesprávne účtovanie môže neoprávnené znížiť podnikateľovi daňovú povinnosť a diskvalifikovať ho tiež od použitia Patent Boxu.
Je preto nevyhnutné, aby sa o Patent Boxe účtovalo správne a vopred predvídať jeho použitie. Príslušné ustanovenia o Patent Boxe navyše na viacerých miestach indikujú požiadavku na daňovníka využívať vlastný výsledok výskumu a/alebo vývoja. Inými slovami, Patent Box vyžaduje, aby súčasťou personálneho aparátu, ktorý vytvára príslušné nehmotné výsledky výskumu a vývoja boli iba zamestnanci daňovníka.
Vzhľadom na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce je pre daňovníkov prirodzene ekonomicky výhodnejšie siahnuť po tzv. kontraktoroch (t.j. SZČO, jednosobové s.r.o.), kde daňovo – odvodové zaťaženie je významne nižšie. Za určitých okolností a pri dobre vypracovaných zmluvách pokrývajúcich vytváranie diel a iných nehmotných výsledkov je možné požiadavku na zamestnancov opomenúť. Pokiaľ preto daňovník nespolupracuje s advokátom, ktorý sa v problematike Patent Boxu orientuje, môže to mať negatívny dopad na využitie Patent Boxu.
Patent Box je teda potrebné vnímať ako inštitút, ktorého zákonná aplikácia zasahuje nielen do daňového práva, ale aj do účtovníctva a práva duševného vlastníctva.
Toto je veľmi zložitá téma z právneho ako aj daňovo-účtovného hľadiska. Celkom detailne sa jej venoval Peter Varga na nedávnych metodických dňoch Slovenskej komory daňových poradcov, kde spolu prednášal tému Patent box aj so zástupcom z Ministerstva financií SR a kde sa načrtla aj téma využívania tzv. externistov (živnostníci alebo obchodné spoločnosti). Za určitých okolností môže spoločnosť takýchto externistov používať bez toho, aby si znížila daňovú výhodu z Patent boxu. Je však potrebné, aby tomu prispôsobila faktický a právny stav.
Téme Patent Box sa venujeme relatívne často. O téme píšeme články a prednášame na komerčných alebo metodikých prednáškach. Viac informácií môžete nájsť v našich článkoch a mediálnych výstupoch alebo videách a konferenciách.
Vďaka spolupráci s našimi právnikmi poskytujeme klientom nasledujúce služby v oblasti Patent Boxu:
- vedenie účtovníctva a účtovné poradenstvo;
- analýza výpočtu dane a vyhotovenie príslušnej účtovnej dokumentácie k Patent Boxu;
- vypracovanie zmlúv/ implementácia prvkov do existujúcich zmlúv s cieľom využiť Patent Box a ochrany IP;
- transakčné poradenstvo súvisiace s Patent Boxom;
- zastupovanie klienta pred správcom dane a súdmi;
- spolupráci s českou technickou spoločnosťou RESEA zabezpečujeme aj technický audit výskumno vývojových činností daňovníka s cieľom identifikovať, či je možné tieto aktivity považovať za výskumno vývojové.
Počiatky Patent Boxu je možné nájsť v Írsku ešte v 70. rokoch minulého storočia. Vtedajšia právna úprava umožňovala firmám licencujúcich niektoré formy duševného vlastníctva znížiť si daň z príjmov. Tento koncept bol ďalej postupne aplikovaný aj inými krajinami vrátane Francúzska, Luxemburska, Cypra alebo UK. Nedávno bolo úplne bežné založiť si offshore spoločnosť napríklad na Cypre a využívať pri fakturovaní v rámci skupiny zníženú sadzbu dane 2,5 % na príjmy z využívania duševného vlastníctva.
Koncept Patent Boxu je dnes legislatívne veľmi populárny. Všade sa však uplatňuje už tzv. nexus princíp, ktorý znemožňuje daňovo zneužívajúce konania. Ako je možné vidieť z obrázku nižšie, Slovensko sa radí z tohto pohľadu medzi progresívne krajiny.
Pracovali sme na množstvo “blochchain based” projektov. Išlo napríklad o tieto projekty:
- vytvorenie investičných fondov investujúcich do kryptomien;
- vytvorenie decentralizovanej burzy;
- pravidelné sporenie cez kryptomeny;
- príprava dokumentácie k službe správy kryptomien;
- daňové poradenstvo a daňová optimalizácia pri zdaňovaní kryptomien;
- security token offering;
- utility token offering;
- účtovanie
Viac informácií o našej praxi v oblasti kryptomien nájdete na stránkach Highgate Group. Každopádne aj výskumno vývojové aktivity programátorov v oblasti blochchain sa vedia v princípe kvalifikovať do režimu Patent Box.
Oblasť krypta totiž nie je možné vnímať izolovane. Aj keď sa často vymyká zo štandardného poznateľného sveta, je potrebné tomu pripísať prislúchajúce právne a daňové rámce.
Jedným z takýchto rámcov je aj Patent Box alebo Superodpočet (Superodpočet na výskum a vývoj).
Čo je to superodpočet a ako funguje?
Predpokladajme, že daňovník vynaloží na výskumno vývojové aktivity nasledujúce sumy:
- 10 000 EUR v roku 2019
- 50 000 EUR v roku 2020
- 100 000 EUR v roku 2021
Zákon o dani z príjmov daňovníkovi umožňuje si v daňovom priznaní za rok 2021 znížiť základ dane o:
- 200 % sumy vynaloženej na výskumno vývojové aktivity v roku 2021
- 100 % “nárastu” nákladov na výskumno vývojové aktivity v rokoch 2019 – 2021
Celková suma superodpočtu, ktorá ponižuje základ dane daňovníka je 245 000 EUR.
Na dani z príjmov takto daňovník môže ušetriť v danom roku 51 450 EUR.
Daňovník môže prostredníctvom Superodpočtu dosiahnuť efektívnu sadzbu dane na úrovni 0 %. Keďže Superodpočet často pre klientov kombinujeme s tzv. Patent Boxom, efektívne zdanenie tak môže byť pod 5 %.
Predstavme si situáciu, že IT firmy uskutočňuje experimentálny vývoj po dokončení ktorého má príjmy z licencií. Predpokladajme, že firma bude evidovať výnosy a náklady, ako je uvedené v tabuľke (sumy sú v EUR):
| ROK | 2021 | 2022 | 2023 | 2024 | 2025 | 2026 | 2027 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Výnosy z predaja licencií | 0 | 0 | 200 000 | 500 000 | 750 000 | 1 000 000 | 1 200 000 |
| Relevantné náklady na R&D | 250 000 | 250 000 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
| Odpisy | 0 | 0 | 100 000 | 100 000 | 100 000 | 100 000 | 100 000 |
| Ostatné náklady | 25 000 | 50 000 | 75 000 | 100 000 | 125 000 | 150 000 | 175 000 |
| Zisk | 25 000 (strata) | 50 000 (strata) | 25 000 | 300 000 | 525 000 | 850 000 | 925 000 |
| Superodpočet | 625 000 | 625 000 | 12 500 | 150 000 | 262 500 | 425 000 | 400 000 |
| Daň | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 13 125 |
| Efektívna sadzba | 0 % | 0 % | 0 % | 0 % | 0 % | 0 % | 1,4 % |
Aby daňovník mohol uplatniť superodpočet, musí vykonávať jednu z nasledujúcich výskumno vývojových aktivít:
- Základný výskum: Ide o teoretické alebo experimentálne skúmanie vykonávané najmä za účelom získania nových znalostí o základných princípoch alebo fenoménoch pozorovaných skutočností, ktoré nie je primárne zamerané na aplikáciu výsledkov v praxi. Ide o skúmanie, bez cieleného účelu pre finálny produkt.
- Aplikovaný výskum: Ide rovnako o teoretické alebo experimentálne skúmanie zamerané ale na získanie nových znalostí. Toto skúmanie je primárne zamerané na dosiahnutie konkrétneho výsledku. Ide tak o skúmanie vykonávané za účelom potvrdenia hypotézy (napr.: vlastnosti produktu).
- Experimentálny vývoj: Predstavuje systematické skúmanie kombinujúce, formujúce a využívajúce existujúce vedomosti z výskumu a podnikovej praxe za účelom navrhnutia nového alebo udržateľne vylepšeného produktu, procesu alebo služby. Ide o veľmi častý príklad hlavne pri softvérových spoločnostiach.
Aby určitá výskumno vývojová aktivita daňovníka napĺňala potrebné znaky, je dôležité, aby mala nasledujúce prvky:
- Novosť – Hľadanie neodhalených štruktúr alebo vzťahov, aplikácia poznatkov alebo techniky novým spôsobom, prvok novosti nebo novátorstvo (v rámci možných informácií, ktoré môžu byť k dispozícii v danej dobe).
- Tvorivosť – Nové koncepty, nie bežné úlohy, resp. zmeny a rutinná činnosť. Nové metódy vyvinuté na vykonávanie bežných úloh sú zahrnuté v projekte.
- Neistota – Neistota v dosiahnutí výsledkov, neistota v oblasti nákladov alebo časovej realizácie. Ciele projektu stanovené pred začatím realizácie (z pohľadu dosiahnuteľnosti cieľov, spôsob merania výstupov). Samotné dosiahnutie cieľov.
- Systematickosť – Skúmať javy a procesy podľa určitého, teoreticky i prakticky odôvodneného plánu, zámerne, cieľavedome a nie náhodne a improvizovane. Fázovanie projektu, míľniky, rozhodovací proces, personálna matica R&D aktivít, kvalifikácia a pozície zamestnancov.
- Prenosnosť – Možnosti prevodu nových znalostí, nové, hlbšie chápanie javov, vzťahov, princípov so širším významom, očakávaný prínos, t.j. patent, licencia, chránený vzor apod., súvislosť s väčším celkom (napr. s inými činnosťami podniku).
Ako právni a ekonomickí poradcovia prirodzene nevieme posúdiť, či klientova aktivita napĺňa znaky výskumno vývojovej aktivity. Rovnako by to nemalo spadať ani do klientskej pôsobnosti kvôli konfliktu záujmov.
Spolupracujeme preto s českou spoločnosťou RESEA, ktorá sa špecializuje iba na výskumno vývojové aktivity. Jej úlohou je posúdiť, či sa v danom prípade naozaj jedná o výskumno vývojovú aktivitu a pripraviť k tomu všetku potrebnú technickú dokumentáciu.
Daňové úrady majú v súčasnosti minimálnu skúsenosť so superodpočtom. Inšpiráciu preto hľadajú v spolupráci s českou finančnou správou, ktorá, po toľkých rokoch, má relatívne bohaté skúsenosti z daňových kontrol a vedením sporov s daňovníkmi pred súdmi.
V rámci prípravy daňovníka na potenciálnu daňovú kontrolu je preto už v procese implementácie superodpočtu dôležité predvídať a nastavovať dokumentáciu a procesy s ohľadom na existujúcu prax z Českej republiky. Aj preto spolupracujeme s českou spoločnosťou RESEA, ktorá sa tejto problematike venuje takmer 15 rokov.
Treba si uvedomiť, že procesná pozícia daňovníka podľa Daňového poriadku je v prvej fáze v neprospech daňovníka. Ak správca dane totiž vznesie pochybnosť o zákonnosti uplatnenia superodpočtu, daňovník má dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia v daňovom priznaní. Pokiaľ dôkazné bremeno unesie, je na daňovom úrade, aby preukázal opak.
V spolupráci s našimi právnikmi zastupujeme klientov v množstve daňových konaní od zastupovania pri daňovej kontrole až po konania pred súdom, kde klient musí byť zastúpený advokátom.
Klient tak v spolupráci s nami na superodpočte získa absolútne komplexnú službu od analýzy, cez nastavenie, výpočet dane, až po prípadné zastupovanie po Európsky súd pre ľudské práva.
Komplexnosť:
- Klient v spolupráci s nami na superodpočte získa absolútne komplexnú službu od analýzy, cez nastavenie, výpočet dane, až po prípadné zastupovanie pred súdmi, kde klient musí byť zastúpený iba advokátom.
Technická dokumentácia:
- Technická dokumentácia: Superodpočet je aj o množstve formálnej ako aj technickej dokumentácie, ktorú komplexne pre klienta zabezpečujeme. Hlavne technická dokumentácia musí byť transparentná a zároveň technický robustná. Dokumentáciu treba totiž písať s vidinou toho, že ju raz bude čítať daňový úrad. Keďže s našimi partnermi máme skúsenosti z českých daňových kontrol, snažíme sa, aby bola na konci dňa aj obhájiteľná.
Široký tím:
- Široký tím: V spolupráci s našim českým partnerom RESEA tak máme viac ako 10 ročné skúsenosti so superodpočtom. Nazbierali sme množstvo skúseností v rôznych technických, prírodovedných a IT odboroch. Klient tak má k dispozícií široký tím technických odborníkov, s ktorými vie prechádzať obhájiteľnosť výskumno vývojových aktivít.
Naše odborné konferencie
Zamestnanecké akcie a opcie (ESOP) v slovenských firmách
Cieľom našej konferencie špeciálne venovanej ESOPom je zrozumiteľnou formou ukázať best practices jednotlivých typov takýchto štruktúr. Konferencia tak má za cieľ plnohodnotne ukázať komplexný a praktický pohľad na jednotlivé variability participácie zamestnancov/kontraktov na ziskoch/tržbách/exitoch spoločností.
Daňová a právna optimalizácia pre IT a digitálne firmy
Na konferencii sme sa venovali témam daňovo-odvodovej optimalizácie pre IT biznis, „zamestnávaniu živnostníkov“, vstupu investora, zakladania holdingu, automatizovaného účtovania, ESOP, právnych, praktických a daňových nástrah škálovania businessu do zahraničia, alebo fungovaniu s kryptom.
Konferencia o zakladaní a prevádzkovaní investičných fondov
Na konferencii sme sa venovali témam hranice medzi kolektívnymi investovaním a štandardným equity financovaním, typom investičných fondov na Slovensku a praktickým aspektom ich založenia, akcionárskych vzťahov medzi GP a LP, ako aj zdaňovaniu a účtovaniu fondov.
NAŠE KURZY A ŠKOLENIA
- Ako zdaňovať (efektívne) príjem z cenných papierov, derivátov alebo kryptomien? Môžem sa zdaneniu úplne vyhnúť?
- Ako sa právne a daňovo efektívne vyplácať z firmy ako spoločník? Možností je viacero.
- Je lepšie kúpiť byt /chatu/ cenné papiere ako fyzická alebo právnická osoba?
- Je pre mňa lepšia živnosť alebo s.r.o.? Čo so sociálnymi odvodmi? Môžem fakturovať ako živnostník do vlastnej firmy?
- Škálovanie podnikania do zahraničia, využívanie offshore firiem. Môžem len tak v zahraničí platiť 0 % daň?
- Aké sú dostupné a efektívne možnosti externého financovania spoločnosti?
- Ako pripraviť firmu na predaj, alebo vstup investora?
- Ako vyrokovať dobrý term sheet s investorom?
- Na čo si dať pozor pri nastavení akcionárskej zmluvy medzi spoločníkmi?
- Aké sú možnosti riešenia sporov medzi spoločníkmi?
- Aké sú možnosti a výhody jednotlivých foriem zamestnaneckých podielov a akcií (ESOP)?
Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@hgold.amcef.com
Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@hgold.amcef.com
Crypto
Peter Varga
peter.varga@hgold.amcef.com
