Životné minimum od 1.7.2022 do 30.6.2023

Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.

Kto sú nízkopríjmové domácnosti?

Sú to domácnosti, ktoré majú príjem pod určitou hranicou stanovenou právnymi predpismi alebo štatistickými údajmi. Táto hranica sa často nazýva „prah chudoby“ a môže byť stanovená na základe percentuálneho podielu priemerného príjmu, minimálnej mzdy alebo iných ekonomických ukazovateľov. Nízkopríjmové domácnosti sú často oprávnené žiadať o rôzne sociálne dávky (za splnenia určitých kritérií), aby si mohli zabezpečiť aspoň základné životné potreby a zlepšiť svoju finančnú situáciu.

Čo je životné minimum?

Životné minimum je legislatívne stanovená finančná suma, ktorá predstavuje základný príjem, potrebný na pokrytie základných životných potrieb jednotlivca alebo rodiny. Tieto potreby zahŕňajú stravu, bývanie, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a ostatné nevyhnutné výdavky.

Konkrétna suma životného minima sa môže líšiť v závislosti od štátu, krajiny alebo regiónu. V niektorých krajinách je životné minimum upravené zákonom a môže byť pravidelne aktualizované v súlade s infláciou a zmenami v ekonomike. Jeho cieľom je poskytnúť minimálnu finančnú istotu občanom, ktorí nemajú dostatok príjmov na uspokojenie svojich základných potrieb.

V právnych predpisoch sa často spomína životné minimum v súvislosti s výpočtom sociálnych dávok, výživného, dlhovej úľavy alebo iných finančných záväzkov. Napríklad pri určovaní výšky výživného na dieťa môže súd zohľadniť životné minimum obidvoch rodičov a dieťaťa pri rozhodovaní o spravodlivom rozdelení finančných záťaží.

Životná úroveň

Životná úroveň sa zvyčajne definuje ako miera blahobytu alebo kvality života v danom spoločenstve alebo krajine. Meria sa na základe rôznych ukazovateľov, ako sú príjem, vzdelanie, zdravie, bezpečnosť, prístup k zdrojom a podobne.

Príjem je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich životnú úroveň. Čím vyšší je priemerný príjem v danej krajine alebo spoločnosti, tým vyššiu môže mať populácia úroveň spotreby, prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, vyšší štandard bývania a podobne.

Okrem príjmu sa pri hodnotení životnej úrovne berie do úvahy aj mnoho iných faktorov, ako napríklad miera zamestnanosti (nezamestnanosti), pracovné podmienky, sociálna mobilita, prístup k zdrojom, kultúrne a umelecké vyžitie a mnoho ďalších.

Vzdelanie a zdravie sú tiež kľúčovými faktormi ovplyvňujúcimi životnú úroveň, pretože zlepšenie týchto oblastí môže zvýšiť príležitosti na trhu práce, prístup k vyššej kvalite zdravotnej starostlivosti a zlepšiť kvalitu života.

Hodnotenie životnej úrovne sa môže líšiť v závislosti od kultúry, spoločnosti, regiónu a mnohých ďalších faktorov. Napriek tomu sa snaha zlepšiť životnú úroveň obyvateľstva stáva cieľom mnohých krajín a organizácií na celosvetovej úrovni.

V akom zákone sa hovorí o životnom minime?

Na Slovensku je životné minimum stanovené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobúda účinnosť od 1. januára 2004. Tento zákon definuje životné minimum, určuje spôsob jeho výpočtu a zohľadňuje pravidelné aktualizácie sumy životného minima.

Výška životného minima sa upravuje podľa rôznych koeficientov, a preto suma životného minima nemôže klesnúť, ale jej výška môže ostať nezmenená.

Zákon o životnom minime stanovuje rôzne sumy pre rôzne kategórie obyvateľstva. Napríklad pre dospelú osobu, nezaopatrené dieťa alebo osobu v spoločnej domácnosti existujú rôzne sumy, ktoré sa môžu pravidelne meniť. Zákon tiež zohľadňuje počet osôb v domácnosti a ich vzájomné vzťahy.

Nevýhody životného minima?

Životné minimum má za cieľ poskytnúť základnú finančnú istotu jednotlivcom a rodinám s nízkymi príjmami, avšak s tým sú spojené aj určité nevýhody: